Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilObľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Malý život určite patrí medzi najlepšie a najemotívnejšie knihy aké som čítala. Život a vzťahy sú tu zachytené také aké sú, reálne, bez prikrášľovania. To pekné, ale hlavne to škaredé, hrozné a smutné, to o čom veľa ľudí nerozpráva. Taký je aj príbeh Juda. Vo svojom živote zažil veľa zlého a prežil veci, ktoré si nevieme ani predstaviť. Jeho detstvo bolo plné trápenia a nešťastia, ale zároveň som tam stále videla malé svetielko nádeje, že všetko bude lepšie. Musíte čítať ďalej, poznať jeho príbeh, ale zároveň by ste o tom najradšej v živote nepočuli. Okrem autorkinho vynikajúceho opisu medziľudských vzťahov a životných situácii z knihy sršala úžasne jedinečná atmosféra New Yorku, ocitla som sa na jeho uliciach a prechádzala sa po nich s postavami. Malý život je veľká kniha a určite sa oplatí ju prečítať. Rozmýšľať nad ňou budem ešte dlho.
Čudná príhoda so psom uprostred noci – Mark Haddon
Christopher je mladý chlapec s Aspergerovým syndrómom, ktorý má rád matematiku, prvočísla, červenú farbu a Sherlocka Holmesa, snaží sa vyriešiť záhadnú vraždu susedkinho psa a chce o tom napísať knihu. Počas svojho pátrania sa však dozvie skutočnosti o ľuďoch jemu najbližším, čo vedie asi k najväčšiemu dobrodružstvu jeho života – cesta do Londýna.
Osobne mám veľmi rada príbehy, ktoré poskytujú náhľad do života ľudí s nejakou formou autizmu. Veľakrát si nedokážeme ani predstaviť aké komplikované môžu iným ľuďom prísť veci a činnosti, ktoré my pokladáme za úplne bežné. A aké je to pre celé rodiny – čo tiež môžeme vidieť aj v tejto Haddonovej knihe. Niekomu možno budú miestami prekážať opakujúce sa otázky, keď Christopher niečomu nerozumie a niekomu možno bude vadiť správanie rodičov, ktorý spravili mnoho chýb, ale napriek všetkému sa na vzťahu s ich synom snažia stále pracovať. Veľmi sa mi páčilo doplnenie knihy o rôzne Christopherove obrázky, plány a hlavne matematické rovnice, ktorým som síce väčšinou nerozumela, ale ukázali jeho lásku k matematike a myslenie v číslach a vzorcoch. Zároveň kniha ponúka aj veľmi pekné myšlienky a svoju recenziu by som ukončila jednou z mnohých, ktoré ma zaujali: Prvočísla sú čísla, ktoré zostanú, keď z tabuľky zoberiete všetky, čo tam nepatria. Myslím, že prvočísla sú ako život. Sú síce logické, ale aj keby ste celý čas na nič iné nemysleli, neprídete na žiadne pravidlo.
Jeden rok, 52 týždňov = 52 textov, ktoré Ferrante v roku 2018 písala pre britské noviny The Guardian. Je to naozaj knižka na posedenie, plná zamyslení nad životom, vzťahmi, priateľstvami, ale napríklad aj nad politikou či feminizmom. Autorka nás púšťa do svojej mysle a do svojho života a ukazuje nám svoj, ženský, pohľad na vec. Texty sú zároveň doplnené o pekné ilustrácie znázorňujúce myšlienku danej úvahy.
Pasažier 23 je mojou prvou Fitzekovou knihou, ale určite nie poslednou. Fitzek má veľmi podmanivý štýl písania, ktorý ma stále nútil prečítať si ešte jednu kapitolu, až kým som neprečítala celú knihu. Hoci mi dej miestami pripadal veľmi zamotaný, akoby sa autor pokúšal do jednej knihy vtlačiť čo najviac zvratov a čo najviac absurdností, v závere hodnotím knihu pozitívne. Určite však nie je vhodná pre každého čitateľa, ani pre každého fanúšika dobrej detektívky či trilleru, nakoľko sa zaoberá veľmi citlivou témou – zneužívania detí. Takisto neodporúčam čítať niekomu, kto plánuje cestu na výletnej lodi – mňa po tejto knihe prešla chuť.
