Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Moje aktivity
Po knihe som siahla vdaka silnemu marketingu, ktory mi sluboval vynimocny citatelsky zazitok a tiez kvoli mojej zvedavosti, ako dopadol napad autorskej stafety. Zo zaciatku som vnimala urcity rozdiel v kapitolach, neskor sa mi zdalo, ze sa autorky zjednotili. Velmi sa mi pacilo, ze kniha bola pisana z pohladu Rosalie, Sebastiana a obcas obohatena aj pohladom inych postav. Sebastiana som vnimala ako sympataka a pacila sa mi jeho laska k Rosalie. Co sa Rosalie tyka, asi nie som cielova kategoria na jej posudenie. Sama som lekarka a specializujem sa aj na patologiu … asi preto som mnoho veci pribehu ako takemu skratka uverit nemohla. Celu dobu som ho brala ako fikciu a nevedela som sa do neho vzit. Na mna tam bolo prilis vela akcie, Oko a serum zabudnutia (serum pravdy este kvitujem) mi pripominalo seriu Divergencia od Veronicy Roth. Hlavne opisy, ako vyzera Oko vnutri vo mne evokovali predstavu, ze citam inu knihu. Miestami som uz nevedela, ktory agent je na ktorej strane, kto je dvojity agent a pod. Nicmenej, romanticka linia pribehu hladila moju dusu a postarala sa o sprijemnenie zazitku z citania. Knihu hodnotim ako lepsi priemer a odporucam ju na precitanie. Velmi si vazim vsetky autorky, ze sa dali nahovorit na projekt autorskej stafety a uz len tato myslienka samotna robi knihu specialnou.
Knihu som si kupila, lebo ma zaujala anotacia a evokovala vo mne podobnost s knihou Čo Clara zanechala (ku ktorej ma mozivovali dobre ohlasy, ale bola som z nej sklamana). Väcsina deja sa odohravala na psychiatrickej liecebni, kam sa dostali nielen dusevne chore, ale aj zdrave zeny, ktore sa previnili akurat tym, ze urobili veci, ake sa inym “nehodili do krámu”. Precitanie nelutujem, lebo autorka si nastudovala takzvane liecebne praktiky, ake pouzivali v 19.storoci. Dnes by sme ich povazovali za mucenie a neludske zaobchadzanie, vtedy to, zial, bola norma :(. Samotky, striekanie ladovou vodou, fyzicke tresty (vratane brutalnych bitiek), umorne vychadzky, zneuzivanie pacientok na tazku fyzicku pracu … okrem tohto, miestami mraziveho citania, sa v deji objavuju aj vztahy, umocnene spolupatricnostou a prejavy ludskosti v neludskom prostredi. Autorka sa zamerala na sestersku lasku, obetavost a nechyba ani postupne odhalovanie pozadia fungovania ustavu, machinacii a intrig. Trilerova linka nie je hlavnym tahunom, avsak spestruje citanie a vytvara napinavu atmosferu, ktora Vas motivuje citat dalej. Knihu by som opisala ako citanie, ktore Vam rozsiri obzor a zaroven ma spad.
Velmi silna kniha, ktoru odporucam na precitanie kazdemu. Velka cast knihy je pisana z pohladu dietata a preto sa javi ako naivna, co vsak pre mna malo osobite caro. Najmä do polovice knihy som mala dojem, ze citam akusi zbierku absurdnych poviedok, bez suvisleho deja, no napriek tomu ma citanie bavilo. Hlavna myslienka knihy, ktoru som si odniesla ja je ta, ze nase detstvo nas nezvratne ovplyvni na cely zivot, avsak ani nepriazen osudu a zla “startovacia meta” niektorych z nas, nas automaticky nepredurci na zlyhanie, lebo svoj zivot mame vo vlastnych rukach. Pribeh je plny emocii a rozporov. Najväcsi rozpor som zazivala pri opisoch postavy Rexa, ktory sam seba pred detmi nazyval “stary pan”. Na jednej strane to bol inteligenetny, scitany, citlivy clovek, oplyvajuci kreativitou a elanom a milujuci otec, no na druhej strane nezodpovedny a casto lahkovazny alkoholik. Napriek jeho negativnym strankam a obcasnym antipatiam som ho nemohla nenavidiet. A preco? Lebo hoci sa nespraval ako najvzornejsi dospely, etalon zodpovednosti a rodicovstva, vnimala som ho ako laskaveho otca, ktory (hoci svojskym spôsobom), svoje deti a manzelku ľúbil. Kniha je velkym posolstvom, ze veci nikdy nie su ciernobiele a medzi dobrom a zlom nie je vzdy jasna hranica. Mozu koexistovat a vzajomne sa prelinat, pozvolna prechadzat do seba. Jednu hviezdu vsak strhavam za to, ze hoci je dielo skutocne vyborne, jeho potencial nebol dostatocne vyuzity a mohlo byt napisane putavejsim, azda emotivnejsim stylom - miestami mi totiz chybal pohlad z hladiska vnutorneho prezivania, udalosti boli “nasekane” jedna za druhou, ale obcas som hladala aj odpoved na otazku, ako sa ludia (autorka) v danom momente citili/a a nie vzdy som ju dostala.
Kniha je plna faktov a preto sa niekomu moze zdat nezazivna, avsak autor popisal s velkou presnostou jeden z, pre mna, najneuveritelnejsich justicnych omylov. Velmi ocenujem originalnu obalku knihy, na ktorej si vydavatelstvo Lindeni dalo evidentne zalezat a ktora podla mna knihu presne vystihuje. Jednoznacne odporucam precitat, dozviete sa veci, z ktorych Vam budu miestami stat vlasy dupkom …
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ach :DDDD. Toto bola knizna jazda plna rozporov. Musim sa priznat, ze väcsiu polovicu casu straveneho citanim som sa nad knihou rehotala. Autorka ma na vlnu smieskov navnadila uz na prvej stranke “Akosalenvola si vzdychne a potichu si prdne v spanku” tieto vety v knihach ma zarucene pobavia :D. Musim uznat, ze nevyberany slovnik Neve ma bavil a Neve ako taka mi sadla - ostatne, bodaj by aj nie, kedze som sa v nej videla, s jednym malym rozdielom - chatu som nezdedila. Co sa tyka zapletky samotnej … asi citam a pozeram vela kvalitnych detektivok, ale od prveho opisu vrazdy Sofie som vedela, ze Neve je to male dieta. Takisto som od zaciatku podozrievala vylucne Sally … a vsetko mi vyslo. To sa mi ozaj casto nestava, preto si myslim, ze dôvodom je priehladnost zapletky. Priznam sa, knihu som kupila takpovediac na slepo vo vypredaji a s nadejou, ze (podla anotacie) sa budem pocas citania po veceroch bat a od strachu nezaspim. Zial, nestalo sa. Zaspat som nemohla akurat preto, ze som sa smiala zakazdym, ked som si spomenula na zopar scen … Knihu ale hodnotim priemerne, ako lahsie oddychove (a vtipne) citanie je fajn.
Od autorky som citala vsetky knihy a tato sa mi zda byt najslabsia. Pre mna bola prilis predvidatelna, chybal mi tam šmrc a paradoxne sa mi zdala byt sympatickejsia Mia ako hlavna postava Ireland. Ako lahke citanie fajn, ale za mna to nie je kniha, po ktorej by som siahla druhy raz.
Po dlhej dobe som siahla po zanri triler a pri vybere som mala stastnu ruku. Autorka ma vtiahla do deja hned v prvych strankach a mala som problem knihu pustit z ruky. Moje sede bunky dostavali zabrat, stale som podozrievala niekoho ineho, az napokon som zistila v zavere, ze som bola celu dobu vedla ako jedla :D. Atmosfera pribehu je opisana autenticky, na mna pôsobila depresivne ale od tohto zanru som rozveselenie necakala. Kazdopadne, za mna excelentny psychologicky triler, ktory stoji za precitanie.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Moja siesta kniha od Vi a uz teraz sa tesim na novinku Nevhodne spravanie. Ani tato ma nesklamala a zazila som presne to, co som chcela, cakala a to, co vzdy zazijem, ked citam jej knihy. Aj ked, necakane vybuchy smiechu pocas citania nepochybne mohli byt rusive pre moje okolie :D. Jednoznacne odporucam ako oddychove, miestami steklive citanie. 1 hviezdu strhavam za to, ze Vi pise svoje pribehy stale podla toho isteho vzorca a teda su prudko predvidatelne. Vsade je vysoky, statny muz s velkym prirodzenim, ktory je najprv sebavedomy alfa samec a po zamilovani sa do hlavnej hrdinky je z neho velky romantik, ma akesi tajomstvo, pred ktorym chce hlavnu hrdinku chranit a preto sa s nou obetavo (pre jej dobro) rozide, potom zmeni nazor a odprosi sa jej atď. Mne to nevadi, ale za mna toto na 5* preto nie je :).
Knihu som citala par tyzdnov dozadu, ale priznam sa, ze pribeh mam v hlave stale :). Miška sa podla mna kazdou knihou viac a viac zlepsuje, je to na jej tvorbe poznat a jej knihy ma skratka bavia. Nechyba v nich humor, romantika, erotika (obzvlast v Priznani sa mi pacilo, ze prelomila “barieru” a nebala sa ist s erotickymi scenami “dalej”, ako to byva bezne v knihach tohto typu - ti, co citali asi vedia, kam tym mierim. Mala napoveda - scena v sprche) ;). Velmi sa mi pacilo aj to, ze kniha mala prvky trileru, takze okrem erotickeho a romantickeho rozcitenia, vybuchov smiechu, som zazivala aj napäte momenty, kedy som pocas citania devastovala zalozku :D. Samozrejme napaditost a dusa, ktora z Miskinych knih sala na kazdej strane robi z jej tvorby to prave orechove a moju salku kavy :). Velmi sa tesim na volne pokracovanie a som zvedava, pribeh ktorych postav nam v nom autorka predstavi. Neda mi nenapisat na zaver môj postreh a konstatovat, ze na Slovensku mame mnoho sikovnych autoriek svetovych kvalit. Za mna to urcite sú Mišky (Z a H), rovnako aj Kristínka B, ktorej historické romance zhltnem za den a velmi intenzivne pokukujem aj po tvorbe Baji D. Kedze cakam na dalsie knihy od tychto sikovnic a asi si nejaky ten tyzden ak nie mesiac este budem musiet pockat, uz presne viem, ze cakanie mi okrem ineho sprijemni napriklad kniha Habibi. Taka dobra dark romanca este nikomu neublizila :). A ja som ta posledna, komu by mohla. Toto ja mozem a teraz to aj akutne potrebujem. Knihu Priznanie rozhodne odporucam kazdemu, kto po nej pokukuje, nebudete lutovat :).
Moja piata kniha od Vi :). Som velmi rada, ze som sa nechala nahovorit a siahla som po tvorbe od tejto autorky. Na smutne obdobie nie je nic lepsie (pre mna). Zasmiala som sa, zasnivala, prisla na ine myslienky a to bolo presne to, co som od jej knihy chcela. Je to sice klasicka lovestory, klise a pod. Ale niekedy to proste clovek ako ja potrebuje a Vi dokaze svoje pribehy napisat, napriek klasickej zapletky, velmi originalne. Rozhodne odporucam.
