Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profilPráve čítam
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje aktivity
Tieto knižky mám v poličke hneď vedľa Olivera Jeffersa. Rovnako hravé, vizuálne roztomilé a obsažné. Zaujme tak malého ako aj veľkého čitateľa.
Milý a zároveň sentimentálny román. Okúzľujúce rozprávanie, veľmi autentické postavy v úplne nevšedných situáciách. Knižku tvoria drobné kapitoly plné brechtovskych scudzovákov. škoda, že miestami aj predvídateľných.
Unikátny kúsok, ktorým nepohrdne nikto, kto miluje literatúru a umenie. Dokonalé asi ako kedysi dávno prvé vydanie knižky Muž, ktorý sadil stromu z Knižnej dielne Timotej. Jednoduchý príbeh o stratenej duši. Vráti sa? Nájde svoj domov? A kadiaľ blúdi?
Tokarczukovej písanie je pre mňa stelesnením dokonalosti. Premyslená kompozícia, intenzívne prepojené motívy vytvárajúce krásny umelecký text.
Kavlitne napísaný text. Vidím za ním veľké množstvo novinárskej práce. V každom prípade je to chtiac nechtiac také čechovovské čítanie, nutkanie na ten povestný smiech cez slzy je pri čítaní niekedy veľmi intenzívne.
Kniha s oslabenou dejovou líniou a silným metaforickým jazykom bola pre mňa náročným čítaním, hoci sa nepovažujem za nenáročnú čitateľku. Skladba viet a akýsi temporytmus ma unášal ako morské vlny. Nezvyčajný meditatívny charakter prózy.
A to sa môže? Čítať cudzie listy? V tejto korešpondencii som sa úplne rochnila, prosím si vhodný spisovný ekvivalent k tomuto slovu. Obaja autori odhaľujú svoje názory a postoje na literatúru, Rusko, novinárov, na samých seba, na svojich otcov a veľkých literátov.... Chceš to mať v knižnici.
Taký je môj dojem z tejto knihy. Čakala som čosi škandalózne a nechutné. A pritom sa to dalo čítať bez igelitového vrecúška na zvratky. Autentická atmosféra nezmyselnosti, trápnosti a zbytočného života. Vlastne je v tom texte cítiť autorov literárny vkus a prehľad.
Všetko už bolo napísané. Kristína je skvelá literárna postava, ako človek by si zrejme veľa sympatií nezískala. Badám v nej istú rozpoltenosť a balansovanie medzi pocitom cudzinky a snahou vytvoriť vlastný domov. K tomu sa pridružujú ďalšie jej dilemy - vernosť či nevera, rozdielna pozornosť venovaná synom, dobrá manželka či dokonca dobrá nevesta. Kristína na mňa pôsobí ako psychicky krehká bytosť, ktorej slabiny sa prejavujú nielen v konaní, ale aj v jazyku, akým hovorí. Ako ľahko sa stáva jej jazyk vulgárnym vo vypätých chvíľach má náznaky čohosi patologického v jej spravaní. Príbeh má šialene strhol a nepustil. Aj k záveru to bolo pre mňa až priveľmi zamotané. Darmo, pre Dobrakovovú mám slabosť.
Neviem, celý čas som čakala nejaký zvrat v deji. A nedočkala som sa. Tešila som sa na atmosféru News Yorku a nenašla som ju. Ale tá krásna obálka...
