PREČÍTANÉ VI.: (51.-60./2023)

„Nikdy nedůvěřuj protivníkovi, dokud není mrtvý.“ Rím, leto roku Pána 70, na tróne cisár Vespasián. A tu začína príbeh nášho hrdinu. Marcus Didius Falco je bývalý vojak, ktorý sa živí ako súkromné očko – informátor (delator) – takže o nepriateľov nemá núdzu, hlavne z radov neverných manželov i manželiek, ale… „Lidé tě podceňují, Falcone.“ Ztracené stříbro je úvodným dielom rozsiahlej historickej detektívnej série Marcus Didius Falco, pomenovanej podľa hlavnej postavy, ktorá má v origináli 20. častí. Všetky vyšli aj v českom jazyku. Keďže sa ich preklad nezastavil niekde v polovici, ako je to – žiaľbohu – v mnohých iných prípadoch, odhadujem, že u našich západných susedov museli byť Falcove príbehy kladne prijaté... Lindsey Davisová (marec 2000): „Čtenáři beletrie hledají únik. Ten je možno nalézt ponořením do jiného světa, ať už vám ho poskytne fantazie, cestování nebo minulost – a u této série jsem měla od počátku jistotu, že tam budou zastoupeny všechny tři složky.“ A tento svojský neokrôchanec, ako ho vykresľuje autorka, pozitívne zapôsobil aj na mňa. Nič nie je také, ako sa javí navonok, Falco je slušný a citlivý človek, so všetkými možnými chybami i kladmi, ktorý sa iným snaží pomáhať. Nemusí to dennodenne trúbiť do sveta, jeho rodina však vie svoje a zistí to i samotný cisár. A nie je žiadny Rambo – často vyfasuje poriadnu bitku, ale vie rany aj rozdať, takže k mäkkýšovi má ďaleko. V úvodnej časti sa zhodou náhod pripletie do prípadu, kde pôjde o veľmi veľa, hoci to spočiatku vyzerá úplne inak… „Člověk nemůže druhého nikdy doopravdy poznat. Ale musí se o to aspoň snažit.“ Zo začiatku som si trošku zvykal na štýl autorky, ale postupne ma to chytilo a naozaj bavilo. Hlavne som prestal „čítať“ priložené mapy, pretože ma to veľmi rušilo a odpútavalo od samotného deja. Neriešim, či sa jej podarilo hodnoverne vykresliť vtedajší rímsky život. Sama sa ospravedlnila za prípadné chyby. Ruku na srdce – kto ich nerobíme, však? Zaujíma ma príbeh a ten bol výborný, pútavý, napínavý i podarený, vkusne okorenený humorom. Svoje prvé rande s anglickou spisovateľkou Lindsey Davisovou hodnotím veľmi kladne a teším sa na ďalšie časti. „Pokud se soukromí informátoři chopí každé legální příležitosti, tak se jakžtakž uživí. Když nám přeje štěstí, tak se můžeme dokonce slušně nadlábnout, což nám dodá energii stěžovat si na nespravedlnost světa.“

„Nikdo by neměl umírat v anonymitě...“ Táto kniha, úvodný diel rozsiahlej série Temperance Brennanová (CZ) / Príbehy forenznej antropologičky (SK), je zároveň moje prvé zoznámenie s tvorbou americkej spisovateľky Kathy Reichs a dostalo sa ku mne české vydanie. Tempe Brennanová je verným obrazom svojej stvoriteľky - súdnou antropologičkou pre Severnú Karolínu v USA a pre kanadskú provinciu Quebec. Jej prvým knižným prípadom je séria brutálnych vrážd žien, z ktorých je väčšina znetvorených a rozrezaných. Naša hrdinka je presvedčená, že tie úmrtia majú spoločné znaky... „Tyhle lidi pohání hněv. Jejich hněv je vede k představám násilí a oni nakonec ty prědstavy uskuteční. Jenže násilí nestačí. Vypěstují si rituály k vyjádření svého hněvu. Právě tyhle rituály je prozradí.“ Televízne spracovanie tejto série ma minulo veľkým oblúkom, takže nemám s čím porovnávať, môžem prezentovať iba svoje pocity z knižného vydania. Priznám sa, že som čakal viac. Čo tým mám na mysli? Z môjho pohľadu príliš natiahnuté a miestami nezáživné, hoci téma je veľmi lákavá, drsná, krutá, desivá, brutálna, zaujímavá. Je mi jasné, že na usvedčenie a dolapenie vraha nestačia svaly a rýchle kolty, ale je za tým množstvo mravčej práce laboratórnych technikov (expertov) i detektívov v teréne. Svojím spôsobom je to veľmi zaujímavý pohľad, ale musí to byť podané tak, aby som sa ako úplný laik, ktorý nemá ani šajnu o antropológii, nenudil a tešil na každú ďalšiu stránku. Žiaľ, z môjho pohľadu to autorka príliš natiahla, keď opisy scén z patológie i rozboru kostí sú pridlhé. Ďalej, k čomu slúži taký dvojstránkový monológ otvárania starého zámku na bráne kláštorného pozemku? K tomu množstvo strán o túlaní ulicami kanadského Montrealu, v ktorom sa príbeh odohráva, toto mi tiež nepridalo na čitateľskej pohode. A mužské policajné osadenstvo? Akoby malo o koliesko menej a vlastne je tu zbytočné, pretože Tempe si prakticky vystačí sama. Nad niektorými jej krokmi pri honbe za páchateľom som však nechápavo krútil hlavou, nakoľko sa správala iracionálne a nezodpovedne riskovala vlastný život… „Cítila jsem hněv a rozhořčení a potřebovala jsem vyhnat z nory zvíře, které tahle jatka způsobilo.“ Čitateľom od fachu to zrejme dá viac. Kathy Reichs sa teší veľkej popularite, takže to asi robí dobre. Hneď za túto svoju prvotinu bola ocenená, len moja maličkosť akosi nezdieľa všeobecné nadšenie. Hoci sa moje hodnotenie javí ako veľmi negatívne, nehádžem úplne flintu do žita a s Tempe Brennanovou si v budúcnosti ešte dám rande... „Surovost lidského tvora mě odjakživa ohromovala. Nikdy si na to nezvyknu.“

Bez akýchkoľvek omáčok okolo sa priznám, že "Vraždy na molu", prvý diel „rozsiahlej“ série "Jack Taylor", ktorú má na svedomí írsky spisovateľ Ken Bruen (1951), ma doslova uchvátil. Prečo tie úvodzovky na prídavok rozsiahlej? Nuž, u nás, presnejšie v Čechách, sa prekladu dočkala iba polovica dielov, hoci do dnešného dňa je na svete 16 pokračovaní... Policajt Jack Taylor, člen írskej gardy, prichádza o robotu potom, keď pri cestnej kontrole strelí jednému namyslenému politikovi, členovi parlamentu, po papuli. Sú však za tým jeho problémy s alkoholom a Jack to v niektorých prípadoch jednoducho nezvláda. Nakoniec sa z neho stáva súkromné očko v meste Galway. Náš príbeh získava kriminálnu zápletku vo chvíli, keď ho jedna dáma požiada o vyšetrenie údajnej samovraždy jej dcéry, ktorej ona osobne neverí. A mŕtve dievčatá pribúdajú... Čítal som všelijaké rozporuplné postrehy a názory na toto dielo. Že sa vraj nejedná o žiadnu detektívku a len si tu jeden ožran vylieva svoje srdce. V mnohom musím súhlasiť, ale z môjho pohľadu je to podané majstrovsky – klobúk dole pred Kenom Bruenom! Jeho štýl, írske prostredie, typické krčmy, zmysel pre humor i detektívna zápletka ma od prvých riadkov veľmi zaujali a aj napriek veľmi chúlostivým a smutným témam mi čítanie tejto knihy prinieslo skutočné potešenie... Jack Taylor bojuje so svojou chorobou. Hoci to nie je ľahké a sám to írsky zhodnotí slovami „an bronach mhor“ (voľný preklad v zmysle „som v riti“), nechám sa prekvapiť, ako sa s tým popasuje ďalej a už teraz sa teším na pokračovanie – "Vraždy bez trestu"…

Pod pseudonymom John Sandford píše americký novinár John Camp (1944), držiteľ Pulitzerovej ceny. Medzi čitateľmi ho preslávila najmä detektívna séria "Lucas Davenport". Na budúci rok je naplánované už jej 34. pokračovanie, v Čechách sa vydavateľstvo BB/art „zastavilo“ na 29. časti v roku 2020… "Pravidla oběti" je úvodná kniha tejto série. Lucas Davenport je detektív z Minneapolisu, v štáte Minnesota. Zvláštny chlapík; zrejme jediný borec z policajného prostredia, ktorý si môže dovoliť jazdiť do práce na Porsche. A k peniazom prišiel legálne, nakoľko je fanatik a zároveň macher na počítačové hry, ktoré vymýšľa a tie viac ako slušne vynášajú. Kým sa dostal k preukazu detektíva, prešiel si svoje. Niekoľko rokov makal ako pochôdzkár, čo mu výrazne pomohlo k zorientovaniu sa v minneapoliskom prostredí. K tomu mnoho kontaktov z vyšších kruhov i podsvetia, čo mu výrazne pomáha pri odhaľovaní zločinov. John Sandford čitateľov nešetrí a hneď v prvom Lucasovom prípade ich vrhne do mestského bahna. Súperom Davenporta a jeho kolegov je šialenec z advokátskeho prostredia, ktorý sa sexuálne ukája pri vraždení nevinných žien (dievčat). Príbeh je vyrozprávaný z pozície vraha i vyšetrovateľov, takže nič závažné som neprezradil. Napínavé, kruté, smutné. Za mňa výborné! Snáď jediná vec, ktorú by som autorovi vytkol, je fakt, že na Lucasa sa baby lepia na počkanie. Len neviem, či je za tým jeho šarm alebo bankové konto. So sériou "Lucas Davenport" budem určite pokračovať, najbližšie mám v poradovníku pripravenú druhú časť – "Oběť ve stínu".

James Hadley Chase, vlastným menom René Lodge Brabazon Raymond (1906 – 1985), bol veľmi populárny anglický spisovateľ, ktorý písal thrillery z amerického prostredia. Napísal okolo 90 kníh a mnohé poslúžili ako podklad k filmovému spracovaniu. Kniha, ktorú som práve prečítal, bola napísaná už v roku 1960, ale vôbec jej to neuberá na atraktivite. Príbeh je vyrozprávaný z pozície nešťastníka Cheta Carsona, zamestnanca firmy, ktorá sa zaoberá predajom a servisom bezpečnostných sejfov. A to je pokušenie prísť ľahko z veľkému zárobku. Aspoň naivný Chet si to myslel. Všetko je však oveľa zložitejšie a Carson sa dostane do takých obrovských problémov, že by mu určite nezávidel žiadny smrteľník. Kto vie, ako by sme sa zachovali na jeho mieste. Dokázali by sme odolať lacnému zisku, prípadne pre veľké prachy aj zabiť? Zaujímavá sonda do zmýšľania nášho „hrdinu“, ale aj mnohých okolo neho, s ktorými príde do styku. Napínavé od začiatku do konca, s prekvapivým záverom. Zoznámenie s týmto autorom hodnotím veľmi pozitívne a určite si od neho prečítam aj ďalšie tituly. Najbližšie sa chystám na román Láska může být osudná. P. S.: Pre zaujímavosť; originálny názov knihy je Come Easy – Go Easy a v roku 1963 poslúžila ako námet k filmu Chair de pole, ktorý vznikol v koprodukcii Francúzsko/Taliansko. V hlavnej úlohe sa predstavil Robert Hossein. Ten „zjazvený“, od Angeliky.