PREČÍTANÉ IV.: (31.-40./2023)

Slovenské vydanie (Danubiapress, 1995, 2 zväzky) „Sloboda je výsada, a nie čosi na čo má každý právo. Masy potrebujú silného vládcu, pretože bez ovládania a pevnej ruky by všade vypukla anarchia.“ Veľmi populárny autor u nás i vo svete, tak som sa dal nalákať. Neviem, prečo je na Slovensku román Rieka Bohov, prvý príbeh z rovnomennej série, rozdelený do dvoch kníh (Danubiapress, 1995). Originál bol v jednej, v Čechách to isté… „Je múdre narobiť si priateľov, kde sa len dá, či už na tomto svete, alebo na onom.“ Historická freska zo starého Egypta. Otrok Taita rozpráva veľmi zaujímavý príbeh priamo z kuchyne faraóna, takže tu máme vtedajší život na veľtoku Níl vyobrazený ako na tácke. Wilbur Smith píše pútavo, je výborný rozprávač, stránky ubiehajú jedna radosť, čítajú sa ľahko, je to pohoda. Čo mi však vadí a kazí celkový dojem z tejto publikácie, je vyobrazenie hlavných postáv. Eunuch Taita je proste jednička, ako trefne poznamenala jedna čitateľka z Čiech: „Jára Cimrman starého Egypta!!!“ NAJLEPŠÍ maliar, architekt, vynálezca, kartograf, lekár, mastičkár, filozof, učiteľ, vychovávateľ, veštec, lingvista, spevák, básnik, krotiteľ divých zvierat, jazdec na koni, a tak ďalej... „Ty si najväčší žijúci podvodník a gauner, ale zbožňujem ťa, Taita...“ Určite som na niečo zabudol. Vlastne áno; nezabudne sám seba označiť za krásneho. Ostatné postavy sa pri ňom javia ako banda idiotov bez vlastného názoru, pretože všetko zariadi otrok Taita. Skrátka, nebyť jeho, tak je Egypt stratený. Škoda, námet však výborný - láska, priateľstvo, vernosť, zrada, chamtivosť, intrigy, krutosť, pomsta, boj o moc… „Muž, a aj žena, sú najdivšími dravcami, aké zrodila zem.“ Nezatracujem, ak sa mi podarí dostať k druhému dielu zo série Rieka Bohov, tak mu dám šancu, nechám si však časový odstup...

Slovenské vydanie (Danubiapress, 1995, 2 zväzky) „Sloboda je výsada, a nie čosi na čo má každý právo. Masy potrebujú silného vládcu, pretože bez ovládania a pevnej ruky by všade vypukla anarchia.“ Veľmi populárny autor u nás i vo svete, tak som sa dal nalákať. Neviem, prečo je na Slovensku román Rieka Bohov, prvý príbeh z rovnomennej série, rozdelený do dvoch kníh (Danubiapress, 1995). Originál bol v jednej, v Čechách to isté… „Je múdre narobiť si priateľov, kde sa len dá, či už na tomto svete, alebo na onom.“ Historická freska zo starého Egypta. Otrok Taita rozpráva veľmi zaujímavý príbeh priamo z kuchyne faraóna, takže tu máme vtedajší život na veľtoku Níl vyobrazený ako na tácke. Wilbur Smith píše pútavo, je výborný rozprávač, stránky ubiehajú jedna radosť, čítajú sa ľahko, je to pohoda. Čo mi však vadí a kazí celkový dojem z tejto publikácie, je vyobrazenie hlavných postáv. Eunuch Taita je proste jednička, ako trefne poznamenala jedna čitateľka z Čiech: „Jára Cimrman starého Egypta!!!“ NAJLEPŠÍ maliar, architekt, vynálezca, kartograf, lekár, mastičkár, filozof, učiteľ, vychovávateľ, veštec, lingvista, spevák, básnik, krotiteľ divých zvierat, jazdec na koni, a tak ďalej... „Ty si najväčší žijúci podvodník a gauner, ale zbožňujem ťa, Taita...“ Určite som na niečo zabudol. Vlastne áno; nezabudne sám seba označiť za krásneho. Ostatné postavy sa pri ňom javia ako banda idiotov bez vlastného názoru, pretože všetko zariadi otrok Taita. Skrátka, nebyť jeho, tak je Egypt stratený. Škoda, námet však výborný - láska, priateľstvo, vernosť, zrada, chamtivosť, intrigy, krutosť, pomsta, boj o moc… „Muž, a aj žena, sú najdivšími dravcami, aké zrodila zem.“ Nezatracujem, ak sa mi podarí dostať k druhému dielu zo série Rieka Bohov, tak mu dám šancu, nechám si však časový odstup...

„Ťažké to je od začiatku.“ Kde bolo, tam bolo, v jednej ďalekej krajine Knautia žila kočka Verbaska, ktorá sa buchla do miestneho fešáčika a nepremožiteľného šermiara Orysa. Lenže tento románik sa riadne zamotal, keď šikuľka Verbaska svojho milého chvastúnika „zradila“ - vo finále veľkého šermiarskeho turnaja dostal od svojej vyvolenej po ňufáčiku a tá zhrabla cenu najvyššiu… „Nepočúval ju, keď sa mu snažila vysvetliť, že sila a mohutnosť nemusí zákonite zabezpečiť víťazstvo. A ak aj áno, víťazstvo v turnaji predsa nie je to najdôležitejšie v ľudskom živote.“ O čom sú vlastne Miešanci? Tvorivé sily tu spojila dvojica autorov, od ktorých som doteraz nečítal ani písmenko. Oddychovka zo sveta fantastiky, z domácej - slovenskej kuchyne. K tomu potrebná dávka hrubej sily, súbojov, bitiek, temna, drámy, romantiky, srandy, erotiky i sexuálneho podtónu… „Hádam len nie si ešte poctivá? Mohol som si to myslieť, taká žaba. Svrbí ťa, tak si z domu ušla, čo? Tým lepšie. Neboj sa nič, ja ťa priučím...“ Motajú sa tu trpaslíci, elfi, ghúli, škrati. A Temný pán Šajdán, ktorý chce získať tajomný kryštál Mesačná brána, aby prostredníctvom neho ovládol celý svet a zničil ho. Okrem Orysa a Verbasky, ktorí „ukrývajú“ zaujímavý rodokmeň, mi prirástla k srdcu aj trojica elfov - Fangor, Elerring a Aelren. A viac už prezrádzať nebudem… „Vo vojne je každá strana nesprávna a človek nikdy nevie, kedy zaryje nosom do trávy.“ Ja som sa bavil. Pohoda, ľahkosť, zábava, čítanie ubiehalo jedna radosť. Záver mi prišiel trocha taký uponáhľaný. Poďakovanie Alexandre Pavelkovej, Števkovi Konkolovi. A veľká vďaka aj tajomnému Mirkovi; za to, že sa zbavil svojho výtlačku, a tak do mojej zbierky pribudli „špeciálni“ Miešanci; keďže pánovi Štefanovi pri čmáraní autogramu došla šťava v pere, čím sa nechtiac takmer prebagroval na záverečnú stranu tejto útlej knižočky, podpis je už s iným atramentom… „Dvakrát sa jej snažil vliezť pod prikrývku - a na predných zuboch si už v živote nezapíska.“ Milý obal, potešili aj obrázky vnútri, rovnako tak priložená mapa. A ak opäť nasporím do prasiatka, určite sa pozriem na druhé pokračovanie tejto trilógie so štyrmi knihami. Prečo štyri? Pretože pri tretej sa naša dvojica rozdelila a každý napísal tú svoju. Už som si povedal, že stačilo, ale dačo ešte prezradím - na strane 28 príde naša kráska o venček, ale… THE KONIEC.

„Pre rodinu urobím čokoľvek.“ Priznám sa, že osobne mi bolo veľmi ľúto sympatického kapitána Čontoša, ktorý ukončil svoju literárnu púť hneď v úvodnej detektívke Františka Kozmona. Je tu však zvieracia séria a nový kapitán - Marek Wolf, ktorý sa vracia z Kanady domov… „Po návrate na Slovensko mal pocit, že stretáva samé falošné úsmevy a neúprimné podania rúk.“ Mŕtvola v bratislavskej kanalizácii, obhryzená potkanmi. Prvý Marekov prípad, z ktorého je hneď šéf vyšetrovateľov bratislavského kraja, čo sa nestretne s prílišným pochopením u jeho podriadených. Takže; problémy a podrazy na pracovisku... „Toto je práca, vy ste profesionáli. Nemusíte ma zbožňovať, ale keď si máte plniť povinnosti, musíte ma počúvať.“ Prípad sa nakoniec riadne zamotáva a odkrýva dvadsať rokov staré vraždy dvoch súrodencov. Kto je za tým všetkým? Dokázali by ste kvôli rodine či osobnému prospechu vraždiť? Ako na nás vplýva výchova rodičov v útlom veku? Čo to s nami spraví? Nemáme prehnané nároky na tých našich potomkov? Viac neprezradím. Iba dodám, že veľmi sympaticky na mňa pôsobili Marekovi kolegovia – Petra Siváková a Karol Lupták. A záver ma teda riadne prekvapil... „V práve sa vraví, že neexistuje objektívna pravda, je iba jej interpretácia. Pred súdom vyhrá ten, kto predostrie presvedčivejšie argumenty.“ František Kozmon ma zaujal už v prvotine Posledný prípad kapitána Čontoša a Potkan celkovú spokojnosť iba potvrdil.

Keď som si v roku 1983 prečítal knihu Chancellorov rukopis, zostal som veľmi milo prekvapený a túžil podrobnejšie sa zoznámiť s tvorbou tohto amerického autora špionážneho žánru. Človek však mieni a život mení… „Život balansuje na tenkej hrane medzi rizikom a bezpečím, víťazstvom a prehrou.“ Môj tretí Ludlum v poradí a prvá kniha zo sedemdielnej série Jonathan Smith, aj keď po jeho smrti už s prispením iných spisovateľov. Čo napísať k Operácii Hádes? Pomôžem si citátom, ktorý kedysi odznel v novinách Chicago Sun Times: „Nikdy nezačínajte Ludlumov román, ak musíte ísť na druhý deň do práce.“ Nenásytné hyeny sa chcú obohatiť na úkor celého sveta a na to neváhajú obetovať milióny ľudských životov. Preto vypúšťajú do sveta vírus a zároveň zázračným spôsobom nachádzajú protilátku na zastavenie epidémie… „Čoskoro prepukne na celom svete hotové peklo a my budeme tí úchvatní hrdinskí rytieri, ktorí spasia ľudstvo. Nikto však nesmie naraziť na nič, čo by nás skompromitovalo a čo by mohlo vyvolať škandál.“ Takže, u mňa maximálna spokojnosť, skvelé oddychové dielo - má to spád, napätie a číta sa to jedným dychom. Niekto povie, že brak, ale mňa až mrazí z toho, aké je to skutočné a reálne. Veď sme to prakticky prežili pred pár rokmi, keď nám tu veľké „hviezdy“ tvrdili, že vakcína je sloboda. A divadlo pokračuje ďalej, len na inom javisku a s inými „hercami“. Spoznávate sa, nenažraté hyeny?

„Zabiť cisárskeho úradníka je zločin proti štátu, ktorý sa podľa zákona trestá smrťou jedným z najkrutejších spôsobov, akým je napríklad štvrtenie za živa…“ Po mnohých rokoch návrat ku klasike. Robert van Gulik - holandský diplomat, vzdelaný orientalista a znalec jazykov - vytvoril hrdinu, ktorého si „požičal“ z čínskeho detektívneho románu z 18. storočia - Slávne prípady sudcu Ti. Ide o skutočnú postavu sudcu Ti Žen-ťie, ktorého vymenovali na jeho prvé provinčné miesto v meste Peng-laj v lete 663. A Prípad čínskeho zlata nás vlastne privádza na začiatok jeho kariéry… „Len si predstavte, že máte vyriešiť záhadnú vraždu, hneď ako prídete na nové miesto! Že sa vám naskytne príležitosť zbaviť sa suchopárneho teoretizovania a papierovej roboty! Konečne sa, priatelia, budem zaoberať ľuďmi, skutočnými živými ľuďmi!“ Na novom pôsobisku sa vtedy neskúsený sudca Ti musí popasovať so záhadným prípadom smrti svojho predchodcu. A nemá to ľahké, pretože ďalších násilných úmrtí a intríg na odpútanie jeho pozornosti pribúda, sú takmer na dennom poriadku. Veľmi ľahké čítanie, autor ide priamo na vec, žiadna omáčka, takže na ploche 168 strán sa toho odohrá toľko, že iní experti by z toho vyrobili 3 obrovské bichle… „Veci zvyčajne dopadnú inak, ako človek očakával.“ Zaujímavý pohľad na Čínu v 7. storočí. Najviac mi prirástla k srdcu dvojica sudcových pomocníkov - Ma Žung a Ťiao Taj - ktorých najal do svojich služieb počas cesty do Peng-laj za veľmi zvláštnych okolností. Za seba vyjadrujem maximálnu spokojnosť a už sa teším na ďalší prípad sudcu Ti.