Čepiec

Autorka tejto knihy chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa... Čítať viac

Vydavateľstvo
Slovart, 2019
Počet strán
184

Autorka tejto knihy chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci... Čítať viac

  • PDF EPUB MOBI
  • Slovenčina

8,99 €

Ihneď na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o e-knihe

Autorka tejto knihy chodila dva roky do výrazne folklórnej oblasti pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čepiec, súčasť miestneho ženského kroja a popri tom sa dozvedela veľa iných vecí o živote v odľahlej horskej obci v postupne sa vyľudňujúcom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o spolužití s Rómami, o stereotypoch, vrátane tých, v ktorých sama žila a žije. Nefotografovala, nenatáčala, nenahrávala. Počúvala, pozerala sa, vyšívala a zapisovala. Spoločne so svojou učiteľkou lovila v pamäti, spájala útržky z minulosti s detailmi z prítomnosti, na okraji dediny, v susedstve rómskej osady.
Čítať viac
Počet strán
184
Rok vydania
2019
Naše katalógové číslo
656859
Jazyk
slovenčina
Vydavateľstvo
Slovart
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

3,9 / 5

16 hodnotení

8
3
2
2
1

Ako sa páčila e-kniha vám?

Recenzie čitateľov

9
15.7.2022
...
Kniha o tom, ako sa na Šumiaci žijú životy, a šijú čepce. Trochu mi trvalo sa začítať, preto nedávam plný počet hviezdičiek, ale ak sa už začítate, neskončíte, kým ju nedočítate. Zvolenské divadlo Jozefa Gregora Tajovského vytvorilo podľa tejto knihy aj veľmi oceňované divadelné predstavenie, takže odporúčam čítať i vidieť. Čítať viac
1
13.4.2021
Čepiec
Čepiec je súborom pocitov, skúseností, osobných reflexií, ktoré Katarína Kucbelová zozbierala počas dvoch rokov, kedy navštevovala horehronskú obec Šumiac. Ako sa dá z textu vyrozumieť, šitie čepca bolo len zámienkou ako sa priblížiť k miestnej vyšívačke Iľke, a prostredníctvom nej k miestnemu geniu loci.
Je priam dojímavé sledovať, ako sa vyvíjal vzťah autorky k Iľke. Od počiatočnej otvorenej kritike k postupnému chápaniu, obdivu. Iľka sa stáva autorkinou druhou starou mamou a ich vzťah prekračuje rámec knihy.
Katarína Kucbelová sa nebojí pomenúvať veci pravými menami (spolužitie majority s Rómami) a má odvahu odkrývať vlastnú minulosť, a práve tieto atribúty pridávajú jej knihe na dôveryhodnosti.
Čítať viac
Petra
24.3.2021
Kniha moje ocakavania nenaplnila
Tiez vysoko hodnoteny titul, preto som po nej siahla. Mala som pocas citania pocit, ze ideme velmi po povrchu, pocas deja bolo viacero momentov, kedy som potrebovala odkryt viac. Ale nikdy sa to nestalo. Tema bola podla mna zaujimava, povedala by som ze aj osoby aj obsadenie fajn. Ale ostali sme pre mna velmi plytko. Vdaka. Čítať viac
Anna
1.1.2021
Po prečítaní knihy som bola sklamaná. Úplne súhlasím s recenziou Maxa.
Kniha nie je správou o živote, ale zbierkou autorkinej jednostrannej kritiky a hodnotení.
( Nielen na Slovensku ľudstvo bojuje s rasimom a som toho názoru, že
ideálom by nám mala byť spoločnosť, kde si napriek rozdielom všetci pomáhame...)
Na mieste autorky by som si najprv pozametala pred vlastným prahom (viď vzťah k matke).
2. hviezdičku dávam za pár zaujímavých informácií o regióne, žiaľ veľmi málo.
Čítať viac
Ľudmila Ténai
16.7.2020
Nevšedná sonda do kúsku Slovenska
Pre mňa veľmi prínosná a miestami až tajomná kniha, v ktorej reportážnym prístupom spoznávame pohľad “zvonku” na svojráznu folklórnu oblasť, ktorá si žila svojím pomalým životom plným stereotypov, ktoré by sa však možno nalepili na každého. Za zdanlivo hlavným zámerom - naučiť sa vyšiť čepiec sa však skrýva hlbšia snaha spoznať obyčajnú a citlivú ženu - akoby lektorku vyšívania s neľahkým príbehom a pochopiť aj širšie súvislosti, názory väčšiny či sám seba. Mňa miestami naozaj dojala a dočítavala som v napätí a po kúskoch, lebo sa mi nechcelo s knihou rozlúčiť. Čítať viac
Max
6.7.2020
Úbohé!
Autorka hlúpo zosmiešňuje niečo, čomu nerozumie a ani nikdy rozumieť nemôže/nebude. Príde mi maximálne neseriózne, trápne a úbohé zosmiešňovať časť kroja a zrovnávať ju s “cigančinou”. Keby vedela zašiť a vyšiť viac ako len gombík či dieru na ponožke, tak by nezosmiešňovala a nerobila z tých žien “lakomcov”, pretože by jej došlo, že ide o jemnosť výšivky, ktorá je pre tieňovanie zložitá a krásna zároveň. A čo mi príde maximálne úbohé od autorky je fakt, že uráža komentárom a dedukciami v knihe aj samotnú pani, ktorá so zjavnou radosťou a ochotou chcela naučiť niekoho vyrábať súčasť kroja, kto kroj a jeho výrobu zosmiešňuje. Jednou prechádzkou po obci nemôže autorka posudzovať vzťahy a správanie obyvateľov. Letmý pohľad pseudobratislavčana sa jednoducho nedá porovnať s dvadsiatimi rokmi prežitými v Šumiaci. Ak si autorka odžije aspoň 5 rokov v podmienkach a pomeroch, aké v obci sú, potom môže vydávať súdy a vytvárať komentáre o vzťahoch a vzájomnom nažívaní ľudí. S autorkou súhlasím v jednej veci - folklór a jeho prehnaná popularizácia je občas poriadne “cez”, keď človek vidí už aj na toaletnom papieri folklórne motívy, či dokonca texty piesní. Čítať viac

Čítať viac

„A ja som sa doňho zaľúbila, ako keď človek zaspáva: pomaly, pomaličky až zrazu úplne.“

Na vine sú hviezdy - John Green