Naše kníhkupectvá sú otvorené :-)
A v nich najlepšie knižné darčeky pre všetkých. Viac info
Tuláčik a Klára - Erik Jakub Groch
Tuláčik a Klára
6,28 €
Pri nákupe nad 49 € máte poštovné zadarmo

Tuláčik a Klára

Edition Ryba, 2005
1 hodina čítania
Vydavateľstvo
Edition Ryba, 2005

Jedna z vôbec najhodnotnejších kníh slovenskej detskej literatúry vychádza už v druhom vydaní. Sedem príbehov o priateľstve medzi malým psíkom a dievčatkom, ktoré pootvárajú najmenším čitateľom dvierka k pochopeniu sveta...

Čítaj viac

6,28 €

Bežná cena Bežne 6,61 €

Ušetríte 5%

Vypredané

Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Jedna z vôbec najhodnotnejších kníh slovenskej detskej literatúry vychádza už v druhom vydaní. Sedem príbehov o priateľstve medzi malým psíkom a dievčatkom, ktoré pootvárajú najmenším čitateľom dvierka k pochopeniu sveta okolo nich i samých seba. Knižka o tom, že naozajstný domov je miesto, kde nás niekto čaká, že priateľstvo je lepšie ako sláva a šaty nerobia človeka ani múdrejším, ani lepším. Aj o tom, že dážď je tá najlepšia hudba k piškótovému koláču a svet okolo nás je oveľa kúzelnejší ako tie najrafinovanejšie kúzla.Ilustrácie Ľuboslava Paľa ku knihe Tuláčik a Klára boli zapísané na čestnú listinu IBBY, Medzinárodnej únie pre detskú knihu. Ľubo Paľo je tiež držiteľom Zlatého jablka Bienále ilustrácií Bratislava 2005.
Čítaj viac

Všetky formáty tohto titulu

Knihy

Kniha Edition Ryba, 2005
-5%

Vypredané

Kniha Knižná dielňa, 2011

Vypredané

Ďalšie
Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Počet strán
80
Hmotnosť
285 g
Rok vydania
2005
Väzba
pevná väzba
Jazyk
slovenský
Vydavateľstvo
Edition Ryba
Rozmer
170×250 mm
ISBN
8096915150
Naše katalógové číslo
46146
Kategorizácia

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?

4,3 / 5

15 hodnotení

10
2
2
0
1

3

Ahojte, tí ktorí to ešte o mne neviete, som strašný knihomoľ????. Je zaujímavé, že väčsina ľudí v mojom okolí to považuje za čudátstvo, naozaj poznám veľmi málo ľudí, ktorí pravidelne a radi čítajú a ešte menej tých, ktorí sú do kníh takí maniaci ako ja????. A aj preto som sa rozhodla, že sem, na svoj instagram a fb budem postupne pridávať recenzie na rôzne knihy. Tí čo ma poznajú vedia, že som milovníkom fantasy literatúry (tak skvelé opisy prostredia inde nenájdete a je to najlepšia voľba ak chcete uniknúť preč zo stereotypu každodenného sveta a reality), no nepohrdnem ani iným žánrom. Romány, cestopisy, klasika, detektívky a obľubujem tiež knihy typu Dana Browna a ako matka a Mgr. Predškolskej pedagogiky sa naozaj veľmi zaujímam o detskú literatúru a ako milovník umenia o ilustrácie ????????????. Od novembra som tiež členkou malého okruhu knihomoľov, s ktorými sme založili knižný klub a každý mesiac sa stretávame a diskutujeme o knihe, kt. sme za uplynulý mesiac prečítali (knihu vyberá vždy jeden z nás). Takže môžete čakať recenzie "z každého rožka troška" ako sa hovorí ???? vrátane encyklopédií????. Nečakajte však odomňa samú chválu!!! Mojé recenzie budú totižto MOJE - moje vlastné názory na danú knihu a nemusíte sa s nimi stotožňovať. Lebo aj keď knihy milujem, nie každá mi sadne alebo sa mi páči. Dúfam, že vás to zaujme a že vám dám zopár dobrých typov, a verím, že vo vás vzbudím hlad po informáciách.❤

Romana Holíčková
30.5.2020
Nezabudnuteľná
Táto knižka mi utkvela v pamäti ešte z výšky z prednášok k predmetu Literatúra pre deti a mládež. Nemusím asi vysvetľovať, že to bol jeden z mojích obľúbených predmetov. Kniha je určená najmä ako prvé čítanie pre deti, ktoré s čítaním začínajú. Jednotlivé príbehy (dokopy 7) majú jednoduché, krátke vety a veľké písmená. Príbehy sú hlavne o priateľstve medzi psom Tuláčikom a dievčatkom Klárou, ktorí sa stali nerozlučnou dvojicou. Každý jeden príbeh má však špeciálne posolstvo. Napríklad príbeh "Sláva" používame denno denne. Martinko má sklony ku kričaniu, ale nie len od zlosti ale celkovo je strašne hlučný... keď plače počuť ho až v susednej dedine, keď sa smeje alebo nám chce len niečo oznámiť tak tiež. Horšie ako to, že nás všetkých z toho bolia uši je, že to opakuje aj náš papagáj Kubko a andulka Kivi a keď je k tomu pustené rádio alebo tv je to naozaj zaberák na nervy. Preto nám teraz táto rozprávka naozaj pomáha. Ide v nej o to, že Tuláčik veľmi hlasno zavýjal, myslel si totižto, že nádherne spieva... dopadlo to tak, že mu všetky zvieratká aj Klára napísali list a odišli. V tom liste stálo: " Už som to brechanie, štekanie a zavýjanie nemohla vydržať odsťahovala som sa. Klára." A to isté napísali aj zvieratká. Tuláčik si uvedomil, že to bolo od neho bezohľadné a utíšil sa... a tak sa všetky zvieratká z lesa a aj Klára vrátili domov. Každý zo 7 príbehov nesie nejaké posolstvo len treba čítať s porozumením a ako stále vravím, porozprávať sa o ňom s deťmi hneď po rozprávke a najlepše použiť príklad z každodenného života. Veď ako sám Albert E. Povedal : "ak chcete mať inteligentné deti, čítajte ime rozprávky." Čítaj viac
7
14.8.2019
Zišlo by sa nové vydanie
U nás knižka mnohokrát čítaná, listovaná. Ako darček neraz putovala ku kamarátom s malými deťmi.
Je krásna najmä nežnými a vtipnými príbehmi a kamarátstvom psíka Tuláčika a dievčatka Kláry, ale nemenšie potešenie je držať ju v ruke - ilustrácie, formát, papier, písmo - všetko spolu vytvára pocit harmónie a krásy.
Čítaj viac
Martinus logo
Zdenka Slamená
25.11.2016
Úžasná kniha
Po tejto knihe som siahla bez akéhokoľvek odporúčania a to len preto, lebo ma "dostali" jej ilustrácie. Až doma, po jej prečítaní som musela sama so sebou viesť boj, či sa mi viac páči obsah knihy, alebo jej forma.
V jednoduchých príbehoch je ukrytých toľko dobra, lásky a vtipu... Pri Margite som sa nahlas rehotala so slzami dojatia v očiach.
Túto knihu by som odporúčala prečítať aj viacerým dospelým, aby sme si občas pripomenuli čo je to pokora a nezištná láska.
Čítaj viac
Martinus logo
Zdenka Slamená
25.11.2016
Úžasná kniha
Po tejto knihe som siahla bez akéhokoľvek odporúčania a to len preto, lebo ma "dostali" jej ilustrácie. Až doma, po jej prečítaní som musela sama so sebou viesť boj, či sa mi viac páči obsah knihy, alebo jej forma.
V jednoduchých príbehoch je ukrytých toľko dobra, lásky a vtipu... Pri Margite som sa nahlas rehotala so slzami dojatia v očiach.
Túto knihu by som odporúčala prečítať aj viacerým dospelým, aby sme si občas pripomenuli čo je to pokora a nezištná láska.
Čítaj viac
Zuzana
6.11.2018
..práve.. ilustrácie sú síce pôvabné, ale akési smutné s tou hlávkou, akoby ošklbanou. Dievčatko vyzerá ako choré, knižka ma preto pred časom odradila, keď som ju vzala do rúk v kníhkupectve. Čítaj viac
anna amadina
24.10.2011
Názor čitateľa
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Tuláčik v novom kožuchu

Erik Jakub Groch: Tuláčik a Klára

Trnava, Edition Ryba 2005

Niekto z básnikov ruského strieborného veku – bola to Cvetajovová alebo Pasternak? v korešpondencii s Rilkem – vyslovil presvedčenie, že každou novou básňou sa autor nanovo vyslovuje, kladie na papier vo svojej úplnosti – to musel byť Pasternak, ten stále prepisoval svoje staršie básne, akoby chcel nanovo a ešte presnejšie povedať to svoje. Takáto úvaha smeruje k tomu, že Poézia je jedna, a v tom zmysle všetci básnici sú len jedným Básnikom, ktorému prepožičiavajú svoje hlasy.

V súlade s tým je aj Eliotov výrok, že každé nové umelecké dielo mení poriadok v literatúre. Dnes ho budem parafrázovať v tom zmysle, že to isté sa deje na úrovni jednotlivého básnického osudu – pri spätnom pohľade na napísané. Lebo u Erika Grocha tieto premeny nevnímam na úrovni jednotlivej básne, ale v tom ako zostavuje nový knižný výber z vlastnej poézie novej a staršej. Dnes však nebudem hovoriť o jeho básňach, ale o rozprávke.

V druhom vydaní rozprávky Tuláčik a Klára ma upútal tirážový údaj, že ide o upravené vydanie. Zaujímalo ma, v čom sa nové vydanie z roku 2005 v Edition Ryba líši od predošlého z roku 2002 z Tichej vody. Keďže už predošlé vydanie sa mi páčilo, chcela som sa pozrieť bližšie na to nové, pochopiť, prečo sa autor rozhodol vrátiť k textu a ďalej na ňom pracovať. Zároveň som si pomyslela, že v literárnej obci by podobné momenty nemali zostať nepovšimnuté. Nuž teda k veci.

Je to stále ten istý Tuláčik, ale má nový kožuch. Všetky jeho príbehy sú na

svojom mieste, pôdorys knihy sa nezmenil. Text však má vycizelovanejší a sústredenejší výraz. Časom alebo azda aj vplyvom ilustrácií sa rozprávač dostal svojej postave viac pod kožuch. A tak je psík viac psom. Jeho sny sú viac snami v snovej neurčitosti i detailoch.

D o m o v

V príbehu sa Tuláčik nerozplače lebo všetko bolo strašidelné, ale preto, že

obloha stmavla a vyzerala ako hlboké jazero, oveľa hlbšie ako koniec Tuláčikových labiek. Sníva sa mu reťaz celá z kostí. Psíka viac nezaujíma stav čistoty okien a plot bez dier, dom vidí zvnútra, dôležité je, že v každom rohu je príjemne. V rozprávaní víťazí presnosť – kým pred troma rokmi Tuláčik videl, že na oblohe zasvietili hviezdy, dnes už vie, že to tma odhalila na oblohe hviezdy.

Tuláčik sa asi naučil čítať, lebo slávnu herečku Merilyn nahradila spisovateľka Virdžínia, a tak sa Klára môže cítiť ako vlkova kamarátka. Mohla by sa cítiť aj ako hviezda, to je však na autorovi – pre nás je podstatné len smerovanie k metafore, skrývajúcej možnosť ďalšieho rozvinutia v príbehu. Vlkova kamarátka je výborný obraz pre detskú túžbu mať nejaké zviera, priateliť sa so zvieraťom.



K o s ť

Keď sa Tuláčik prebudí dnes, všetko okolo neho sa neusmieva, ale keďže je hladný, zatmie sa mu v očiach. Jasné, veď je taký hladný, že už aj v kľučke vidí kosť. S týmto obrazom pracuje pekne aj ilustrátor.



S l á v a

Pri tomto príbehu ma napadá ruské príslovie: „urazte ma a budem básnikom“. Pôvodné zavýjanie na mesiac je málo urážlivé a obyčajné zavýjanie potrebovalo byť uvedené do vzťahu k presvedčeniu, že Už je to len spievanie.

Bol sám sa upresňuje na bol sám oveľa dlhšie ako chcel. Kľúčové slovo odsťahovať sa mení na jednoduché odísť. Prázdnotu od povaly po pivnicu oveľa lepšie vyjadruje veta všade, kde ho mohol niekto čakať, ho nikto nečakal.

Vôbec, čo sa týka slávy, o nej nám Tuláčik, či jeho autor o tri roky hovorí niečo celkom iné.

Prvé vydanie:

Ale keď sa ráno zobudil, Klára spala vo svojej posteli. Medveď bol na lúke. Líška v brlohu.

Všetky zvieratká sa vrátili.

„To je dobre,“ povedal si Tuláčik tíško, aby nezobudil Kláru.

A tešil sa, že nie je slávny. A sám.

Druhé vydanie:

A keď sa zobudil, všetci stáli okolo neho. Klára mala ruku na uchu. Medveď mal ruku na uchu. Líška mala labku na bystrom uchu.

Všetci načúvali.

„Kohosi čakajú,“ – pomyslel si Tuláčik. – „Alebo na niekoho zabudli.“

Tuláčik nastražil uši, ale nič nepočul. Trvalo to dlho. Bolo to nepríjemné. Nakoniec urobil Tuláčik niečo, na čo by si nikdy nepomyslel. Pomaly, zničoho nič, a potichučky, že to nemohol ani on sám začuť, precedil pomedzi zuby:

„Lá-lá.“





S m o k i n g

sa z obleku pre pánov mení na vznešenú handru, obliecť sa doň neznamená vyzerať dôležitejšie, ale vyzerať ako niekto iný. Ak to robí váš priateľ, adekvátnejšie než sa nad tým usmiať je vzdychnúť si. Veď biedny Tuláčik vo fraku nevyzerá smiešne, ale ako bývalý pes.

Krtko a zajac v druhom vydaní neignorujú psa tým, že beztrestne robia to svoje, ale ožívajú, stávajú sa mu partnermi, kriticky reagujú na citáty, ktoré si Tuláčik vypožičal podobne ako smoking: nielenže ich používa v nevhodnej situácii, ale on – bývalý pes chce nimi meniť zvieratá... Nad Klárinou vetou Smoking nie je neodolateľná pieseň musí Tuláčik dlho premýšľať, než sa vráti k svojmu pôvodnému určeniu.

Správanie zvierat je v novom vydaní charakterizované metaforicky – veď ak má zajac od mrkvy červené oči je zrejmé, že im zjedol všetku mrkvu v záhrade.

Látka rozprávky bola dobrá a Smoking prešitím veľmi získal.



H o d i n y

Kým pôvodné Tuláčikovo pozvanie Kláry na večeru v závere tohto príbehu otvára motív, ktorý sa rozvinie v záverečnej rozprávke, v jeho prepracovanej podobe Tuláčik namiesto neho zopakuje príbeh o čase a zastavení času vo všeobecnej rovine. Je to dobré riešenie, suma príbehu v závere rozprávky. Zacitujme: A pretože sa nikam neponáhľali, možno sa doteraz kukajú na svet, ktorý na nich neprestajne čaká. Slovo kukajú autor v citovanej vete použil len preto, lebo v kontexte rozprávky odkazuje na hodiny s kukučkami.

K ú z e l n í k

Príbeh je temer bez zmien, až na vsuvku, kedy Tuláčik povie: Videl som aj

niečo také, čo nie je vidieť. Ohne všetko na svete. – Vietor, – odpovie mu Klára.

– Možno vietor, otvorí problém Tuláčik. A neviditeľný vietor pripraví všetko pohlcujúcu noc.



M a r g i t a

Tento príbeh je bez zmeny, myslím, že sa ani nedá vylepšiť: odohráva sa medzi dvoma obrázkami – Kláriným a Tuláčikovým.

Pripomeňme si ho pre vlastné potešenie z radikálneho rozvinutia obrazu:

Zelená stena pripomína obrázok.

Modrá stena pripomína zelenú stenu, na ktorej visel obrázok. A Tuláčikovi je zle. Preto Klára zbúrala stenu. Tehly zo steny vyniesla von a zakopala do zeme. Omietku pozametala a vysypala do jamy. Nakoniec umyla podlahu a vodu vyliala do potoka.

A predsa sa v Tuláčikovom obraze objavia farby tej steny – zelená tráva, modrá obloha.



Pôvodná knižná tvorba pre deti má na Slovensku veľkú tradíciu, a tak vo vizuálnej podobe Tuláčika, v ilustráciách Ľuboslava Paľa človek našej kultúry cíti echo ilustrácií Smelého zajka Cígera-Hronského.

Je to po rokoch opäť kvalitná detská kniha – s presahom, ktorý čímsi pripomína knihy Richarda Bacha. Keďže kniha bola preložená do viacerých jazykov, bez veľkého hluku sa vpisuje do širšieho literárneho kontextu.

Tuláčik bol už aj pred troma rokmi milé šteniatko. Ale teraz vyrástol a vybral sa do sveta. Medzi deti, a tých, čo im čítajú. Najprv šiel do Talianska – lebo tam žili jeden jeho priateľ Chudáčik a priateľka Klára. Odtiaľ šiel potom do Poľska, lebo tam majú Chudáčik a Klára asi najviac priateľov. A niekedy cez leto pôjde do Francúzska, lebo Chudáčik tú krajinu a jej reč veľmi vychvaľoval.

Ak ste sa s Tuláčikom zoznámili pred troma rokmi, nemyslite si, že ho už poznáte. Tri roky v živote psíka – to je dlhý čas.

Anna Amadina
Čítaj viac
kaciatko13
26.12.2009
nadherna kniha...
tuto knihu som 1x citala na vyske asi ako 20-rocná na literatúre pre deti a mladez a naprosto ma dostala... je uzasne ludska, krasna, zahraje na srdce... jednoducho som si ju musela kupit a odvtedy som ju kupila aj mnohym znamym na sviatok, aj ked uz davno nie su detmi... je to kniha pre vsetky vekove kategorie, kazdy clovek si v nej dokaze nieco najst... :-)))

vrelo ju odporucam :-)))
Čítaj viac

Čítaj viac

„Začiatok je vždy iný a prostriedok je vždy zložitý. No koniec je vždy jednoduchý a rovnaký. Na konci vždy niekto príde, niekto odíde, niekto zomrie a niekto zostane.“

Štyri hostiny - Meir Shalev
Štyri hostiny
Meir Shalev