Limity poznania

Ak si chcete nechať poštekliť mozgové závity a poriadne sa pri čítaní zapotiť, tram-ta-ra-dá, kniha Limity poznania je na to ako stvorená!

Pred autorom knihy, Samuelom Kováčikom, ktorý napísal tiež knihu Obyčajné zázraky (táto bola lepšia ), skladám klobúk. Ten človek je jednoducho hlavička!

Zložité javy predostiera čitateľovi tak, aby im porozumel, pomáhajúc si palacinkami i jablkami. Aj napriek tomu boli niektoré jeho texty pre mňa španielskou dedinou a rozumela som len bodkám na konci viet. Avšak! Autorovi tlieskam za všetky prínosné informácie zhromaždené v knihe. Je to zložitejšie, avšak veľmi hodnotné čítanie.

Je obdivuhodné, ako autor objasnil ľudské poznanie cez príklady, ako vyzdvihol najvýznamnejšie objavy. A pritom je vtipný, ľudský a veľmi snaživý priniesť poznanie čitateľovi po lopate, aby neodpadol zo všetkých tých ťažkých definícií a názvov.

Na začiatku som vôbec nevedela, čo mám od knihy očakávať. Zaujala ma názvom, pretože kto nedychtí po nasávaní nových informácií? Nečakala som, že pôjde o hlboký ponor do matematických, fyzikálnych či biolofických sfér.

Autora obdivujem. Kniha obsahovala pútavé časti, avšak pre mňa aj napriek autorovej snahe všetko detailne jednoducho vysvetliť bola zložito napísaná.

Knihu odporúčam náročnejším čítateľom, ktorí dychtia po vedomostiach a nechcú si nechať ujsť žiadnu knihu s poznatkami o vesmíre, matematike, fyzike či biológii.

Obyčajné zázraky som zhltol jedným dychom, ale Limity poznania mi vôbec nesadli. Kniha na mňa pôsobila príliš abstraktne a odtrhnuto od reality. Témy okolo formálnych systémov, nekonečien a teoretických konštrukcií vo mne namiesto zvedavosti vyvolávali frustráciu a únavu. Nemám problém s vedou ani fyzikou, práve naopak ale potrebujem cítiť spojenie s realitou a intuíciou. Tu som ho stratil.