Viac o knihe

This is a mesmerising mystery story about friendship from the internationally bestselling author of Norwegian Wood and 1Q84. Tsukuru Tazaki had four best friends at school. By chance all of their names contained a colour. The two boys were called Akamatsu, meaning 'red pine', and Oumi, 'blue sea', while the girls' names were Shirane, 'white root', and Kurono, 'black field'. Tazaki was the only last name with no colour in it. One day Tsukuru Tazaki's friends announced that they didn't want to see him, or talk to him, ever again. Since that day Tsukuru has been floating through life, unable to form intimate connections with anyone. But then he meets Sara, who tells him that the time has come to find out what happened all those years ago.

Našli ste chybu alebo škodlivý obsah? Dajte nám, prosím, vedieť!

Kúpte spolu

Kniha: Colorless Tsukuru Tazaki and His Years of Pilgrimage (Haruki Murakami). Vintage, 2015

Kniha: 1Q84 (The Complete Trilogy) (Haruki Murakami). Vintage, 2012

34,90 €

Hodnotenia

4,3 / 5

	3
	3
	1
	0
	0

Recenzie čitateľov

Dobrá kniha na zoznámenie s autorom

Murakami v tejto knihe znova rieši dospievanie, hľadanie seba samého, mentálne problémy, konfrontáciu s minulosťou.

Hlavný hrdina, nie práve najaktívnejší a najangažovanejší protagonista, je poznačený náhlou stratou stredoškolských priateľov, ktorí s ním zo dňa na deň bez vysvetlenia prerušili kontakt. Po rokoch (po dohovorení novej partnerky) sa rozhodne vyhľadať svojich bývalých kamarátov a konečne sa vysporiadať so svojou minulosťou.

Táto kniha je relatívne krátka a dobre sa číta, Murakamiho štýl mi tu veľmi sadol. Kedysi mi jedna osoba odporučila, aby som s autorom začal touto knihou. Teraz už chápem prečo. Samozrejme, je to individuálne, niekomu možno viac sadnú jeho knihy, ktoré sa viac prikláňajú k magickému realizmu (hoci ten sa dá v malej miere nájsť aj tu). Jednoducho, tento román by som kľudne odporučil aj tomu, kto od Murakamiho ešte nič nečítal.

Telefonát

Telefón zazvonil ako som šúpal ďalší zemiak do hrnca a počúval Happiness By the Kilowatt na bluetooth reproduktore umiestnenom v rohu kuchynskej linky. Nejako zvyčajne som sa netúžil odtrhnúť od momentálnej činnosti, ale zvedavosť ma donútila pozrieť na displej. Pravdepodobne to bude telemarketing, alebo volajú ohľadne životopisu?

"Tak, aká je zatiaľ?" opýtal sa ženský hlas na druhom konci telefónu.
Hlas som nepoznal.
"Prepáčte? asi voláte nesprá-"
"Nie, mám správne číslo. Ako sa Ti páči kniha od Murakamiho?" opýtal sa ženský hlas.
Táto otázka ma zaskočila. Ako mohla vedieť, že v deň môjho novonadobudnutého nezamestnania som si kúpil Murakamiho knihu?
"Ste z Martinusu?" spýtal som sa. Kúpil som si knihu a prevzal ju len krátko po objednávke. Možno má zoznam objednávok a robí prieskum spokojnosti zákazníkov.
"Istým spôsobom. Áno" Odpovedala. "Moje meno je Moriko. Znamená to dieťa lesa. Tak ako sa Ti páči kniha?"
"Zatiaľ som sa k nej poriadne nedostal, ale čo som si pozrel obal a prvých pár strán, vyzerá to na štandardný Murakami príbeh, tématicky podobný s jeho ostatnou tvorbou. Hlavnou postavou je bežný chalan, ktorý sa snaží svoju zlú minulosť hodiť za chrbát. A baví ho navrhovať vlakové stanice. Čo je trocha divné, ale aj celkom cool."
"Veľmi dobre, dobre. Zavolám zajtra." A náhle zložila.

Ďalší deň zazvonil telefón o rovnakom čase. Práve som vylial vedro so špinavou vodou z umývania a chcel som si na chvíľu sadnúť.

"Ahoj Miro, chcel by sa podeliť o názor ohľadne Murakamiho knihy?"
"Ahoj Moriko" odpovedal som s entuziazmom. Ako sa máš dnes?
"Mám sa dobre, ďakujem Miro. Chcela by som počuť, čo si myslíš o knihe" prerušila ma.
Prekvapilo ma to, ale rozhodol som sa ďalej neriešiť.

"Postúpil som trocha. Hlavný hrdina si našiel kamaráta ktorý rád varí a spolu počúvajú požičané platne. Hovorili o svojich rodinách, povedal mu o svojom otcovi, ktorý nedávno umrel. Potom mu vysvetlil prečo mu dal také zvláštne meno.. To mi asi najviac pripomenulo klasické Murakamiho rozprávanie ktoré je skoro asi v každej knihe. Asi vieš, spomína na obdobie počas vojny, a potom je tam vždy nejaká tajomná studňa, proste také odpútanie pozornosti od nejakých bežných informácií. Vtedy sa vždy musím trocha potlačiť aby som sa cez tú pasáž v knihe dostal.
Z rozprávania ma vyrušilo škrabanie na dvere.
"Hej, to bude asi tvoj kocúr Galileo, pusti ho dnu" ponúkla Moriko.
"Ale ja nemám kocúra."
"Si si istý?"
"Keby som mal domáce zviera a pomenoval ho podľa vedca, asi by som o tom vedel."
"Aha, tak asi som si to splietla s iným Mirom, s ktorým sme sa rozprávali o knihe. Prepáč. Zavolám nabudúce."
V momente zložila.

Keď som otvoril dvere od bytu, na chodbe bolo ticho a prázdno.

Ďalší deň som cestoval na opačný koniec mesta a nevedel som sa zbaviť myšlienky na tučného oranžového kocúra sediaceho pred dverami.

"Už viem prečo sa považuje za bezfarebného" Začal som do telefónu automaticky, hneď ako zavolala. Po obede som sa zamestnával malými činnosťami čakajúc na telefonát o tretej poobede.
"Aha, rozumiem" povedala Moriko. "A stotožnil by si sa s Tazakim?"
"Nejako možno, ale určite nie úplne. Momentálne mám v svojom živote ľudí ktorých mám rád, ale necítim sa nimi definovaný. S výnimkou priateľky, ale to je asi tak vždy, že si človek postupne buduje vzťah, a stane sa to súčasťou jeho identity. Takže to určite na človeku nejako prirastie. Ale veci netrvajú večne a všetko sa časom mení."
"Ďakujem Ti za čas Miro, budeme sa počuť znova zajtra."
Podarilo sa mi rýchlo povedať "tak teda ahoj" pred tým než zložila.

"Aký bol koniec knihy, Miro?" Opýtala sa Moriko v piatok poobede.
"Páčilo sa mi ako sa to celé zmotalo do jedného klbka, ale ostalo neuzavreté. Bez happy endu ani trpkého konca. Ale ako vieš že som to už dočítal?"
"Nazvime to ženská intuícia." odpovedala Moriko.
"Aha, jasné." Nevedel som inak odpovedať. "Tešil som sa z toho ako Tsukuru zistil o svojej minulosti a to jeho tajomstvo bolo nakoniec vyriešené. Predpokladal to najhoršie a pripisoval tomu svoju hodnotu. Ale som rád, že to Tsukuru nakoniec nejako prežul a dal si do poriadku svoje priority. Teoreticky, keby kniha pokračovala na viac strán, verím že aj keď mu nemusí všetko v budúcnosti vyjsť, bude oveľa šťastnejší a vie reagovať na odmietnutie, povedzme, zdravším spôsobom.
"Ďakujem za Tvoje myšlienky Miro. Som rada, že sa Ti Murakamiho kniha páčila."
"Ja ďakujem za vypočutie si mojich myšlienok" usmial som sa .
"Nemáš za čo, Miro"
a zložila.

Chvíľu som stál na mieste a v hlave som si opakoval moje rozhovory s Moriko počas týždňa, a mal som taký zvláštny pocit, že toto nebolo posledný krát, čo zavolala.

Kto pozna klukaty dej ostatnych kniziek...

Necitam dopredu recenzie a kedze sa tak rychlo a mnoho vytlackov v Japonsku okamzite vypredalo, tiez som ako hladne vlca cakala na anglicku verziu. Priznam urcite sklamanie, pre toho kto pozna a ocakava klukaty dej z niektorych predoslych Murakamiho kniziek. O to silnejsie by mal na nas pribeh zaposobit, nestalo sa tak. Neverila som citom Sary a Tsukuru a to ma vyrusovalo. Sara bola akosi navyse, akasi umela postava, hoc chapem jej opodstatnenie. Na mna osobne by zaposobilo viac, ak by sam Tsukuru nasiel v sebe dovod, preco sa vratit do minulosti a vyriesit vsetky problemi.

Haruki Murakami

Haruki Murakami sa narodil v Kyote v roku 1949. Vyštudoval klasickú drámu na Katedre literatúry Univerzity Waseda v Tokiu. Jeho prvá novela Hear The Wind Sing bola publikovaná v roku 1979. Jeho ďalšia novela A Wild Sheep Chase získala v roku 1982 Noma Literary Award for New Writers. Nasledovali novely : Hard Boiled Wonderland and the End of the World, Norwegian Wood, At the Promised Place. Norwegian Wood zaznamenala úspech s 2,7 miliónmi predaných zväzkov a stala sa jeho najpredávanejšou knihou. Murakamiho novely obsahujú všetko od dnešného, nudného mestského života, cez jemnosť medziľudských vzťahov, až po tajomné podsvetia. Haruki Murakami je najpopulárnejší súčasný japonský autor v zahraničí. Jeho tvorba je značne ovplyvnená americkou kultúrou a často sa považuje za postmodernú. Spisovateľove príbehy sú zmesou surrealistických prvkov, záhad, nostalgie a svojského ľahkého humoru, ktoré zjednocuje spontánnosť, pocit prenikavej túžby a straty. Spontánnosť a rytmickosť Murakamiho diela súvisia s autorovým vzťahom k džezovej hudbe, v rokoch 1974 – 1981 bol majiteľom džezového klubu v Tokiu. Haruki Murakami je presvedčený, že práve milovaná džezová hudba ho obdarila rytmom, ktorý nachádzame aj v jeho tvorbe. Prítomnosť vnútorného rytmu umožňuje Murakamimu písať spontánne, improvizovať a nechať sa unášať dielom tak, akoby bol len jeho čitateľom, a nie tvorcom. Miestami jeho dielo hraničí s halucináciami, ktoré okoreňujú surrealistické prvky a nevysvetlené tajomstvá. Murakamiho knihy sú ako labyrinty. Všetko sa v nich javí dôverne známe, ale nikdy takým nie je. Pri prechádzkach jeho labyrintmi sa čitateľa zmocňujú pocity osamelosti a túžby. Podobné pocity prevládajú aj u protagonistov jeho diel, ktorí žijú v spoločnosti s materiálnym nadbytkom, ale zároveň uprostred duševnej prázdnoty a zmätku. Spoločnosť im neponúka žiadnu osobnú spokojnosť a oni cítia, že ľudské hodnoty sa stali irelevantnými. Murakamiho protagonisti sú zväčša samotári, vzdialení od čajového obradu a bojových umení, od tradičných prvkov japonskej zenovej kultúry, a zároveň od súčasnej slepej oddanosti zamestnaniu a skupinovému spôsobu existencie. Chýba im disciplína, formálnosť a rituál. Pracujú vtedy, keď sa im zachce, robia si, čo chcú, vychutnávajú si radosti a zároveň bolesti, ktoré život prináša. Práve táto sloboda, ktorú Murakamiho diela ponúkajú, je tým, vďaka čomu sa spisovateľova tvorba stala populárnou medzi mladými ľuďmi v Japonsku i vo svete. Murakami debutoval románom Počúvaj spev vetra (Hear the Wind Sing, 1979). Dielo dostalo cenu Gunzó, udeľovanú mladým talentom. Ďalšie ocenenie, Literárnu cenu Noma pre nových autorov, ktorá sa udeľuje každý rok, získal jeho román Hon na ovcu (Wild Sheep Chase) v roku 1982. Nasledovali ďalšie diela: Krutá krajina zázrakov a koniec sveta (Hard-Boiled Wonderland and the End of the World, 1985), Nórsky les (Norwegian Wood, 1987), dielo pomenované podľa jednej z piesní skupiny Beatles, Tancuj, tancuj, tancuj (Dance Dance Dance, 1988), Na juh od hraníc a západne od Slnka (South of the Border, West of the Sun, 1992), Kronika kukučkových hodín (Wind-up Bird Chronicle, 1994 – 1995), Miláčik Sputnik (Sputnik Sweetheart, 1999) a Kafka na brehu (Kafka on the shore, 2003). Okrem románov románov napísal Murakami aj príbehy, ktoré vyšli v zbierkach Stratený slon (The Elephant Vanishes, 1993) a Po otrasoch (After the Quake, 2000).

13,60 €

Beletria

Náučná a odborná

Deti a mládež

Životopisy a reportáže

Kuchárky

Učebnice a slovníky

Náboženstvo a ezoterika

Mapy a cestovanie

Cudzojazyčná literatúra

Top autori

Top série

Darčekové poukážky

Čítačky e-kníh

Vecičky od Martinusu

Káva, čaj a pochutiny

Hrnčeky a fľaše

Papiernictvo

Zápisníky a kalendáre

Hudba

LP platne

Puzzle

Colorless Tsukuru Tazaki and His Years of Pilgrimage

Ďalšie knižné vydania (5)

11,60 €

14,30 €

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu alebo škodlivý obsah

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Haruki Murakami

Colorless Tsukuru Tazaki and His Years of Pilgrimage

V ktorých knižniciach majú túto knihu?