Lesáci

Čítaná

Petra Šenkárová

zamestnanec

20. júla 2026

Ľudia z lesa sú vraj Hardyho obľúbeným románom. Žiaľ, ja s ním súhlasiť nemôžem. Hoci nesie peknú myšlienku, medzi moje obľúbené diela nepatrí :/

Hardy sa však ako vždy nezaprel a opäť nádherne vykreslil lesnú dedinku Malý Hintock, kde sa akoby zastavil čas. Žijú tu sedliaci - jednoducho a obyčajne. Nikdy nevideli svet, nemajú vzdelanie a les nie je len ich pracoviskom, ale aj súčasťou identity.

Páči sa mi, že si Hardy vo svojich románoch vytvoril vlastný svet. V tejto knihe sa dokonca spomína mestečko Casterbridge, ktoré je nám spolu so svojím niekdajším starostom už dobre známe :) Baví ma v každom diele spoznávať životy ľudí z inej spoločenskej vrstvy a popri tom sa vracať na dôverné miesta.

Ľudia z lesa ma však sklamali dejom. Nádejný úvod s Marty Southovou skončil prirýchlo a na zvyšok románu čitateľom prischla nemastná-neslaná Grace. Zatiaľ čo pri väčšine kníh bývajú posledné kapitoly tie najnapínavejšie, tu to bolo celkom naopak. Stále sa riešilo to isté a ja som stratila chuť otáčať ďalšie stránky. Avšak, v závere asi tuším, prečo. Hardy nám pripomína, že ani vzdelanie, ani majetok, ani spoločenské postavenie z človeka automaticky nerobia lepšieho človeka. Tí, ktorí majú najmenej, veľakrát prídu aj o to posledné. Napriek tomu si zachovajú to najcennejšie: rýdzosť svojho charakteru. A čo je viac?