Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet

Čítaná

Jón Gnarr Kristinsson je islandský herec, komik a politik, ktorý bol v rokoch 2010 - 2014 starostom islandského hlavného mesta Reykjavíku. V detstve sa potýkal so zlou diagnostikou svojich intelektuálnych schopností, s poruchami učenia, s ADHD a dyslexiou (o svojom detstve píše v knihe The Indian), neskôr ho volali Jónsi Punk, pretože hral na na basu v punkovej kapele Nefrennsli. Pokúsil sa dostať na niekoľko vysokých škôl, no nakoniec pracoval ako taxikár, pracoval v rádiu, ako copywriter a producent, hral v niekoľkých komediálnych filmoch a seriáloch. V roku 1980 sa Jon a jeho budúca manželka Johanna Jóhannsdóttir zoznámili s členmi kapely Sugarcubes - s Björk Guðmundsdóttir a Einarom Orn Benediktssonom. Koncom roku 2009 Jón spolu s ďalšími ľuďmi, ktorí nemali politické pozadie, založil recesistickú politickú stranu s názvom Najlepšia strana, ktorá parodovala islandských politikov a jej cieľom bolo priniesť občanom viac zábavy. V komunálnych voľbách v roku 2010 Najlepšia strana s prehľadom vyhrala, Jón Gnarr sa stal starostom a Einar dostal jedno z miest v mestskej rade. Strana okrem iného sľubovaladostatok uterákov na kúpaliskách, parlament bez drog a ľadového medveďa do miestnej zoo. Do boja proti kríze vyrazil s heslom "viac punku, menej pekla!" a vyhlásil, že v mestskom prístave by mala stáť nadživotná socha Björk. Po svojom zvolení vyhlásil, že nevstúpi do koalície s nikým, kto nepozerá seriál HBO The Wire. Prezlečený za kráľovnu a ako zástanca práv homosexuálov sa objavil na Gay Pride Parade. Po ukončení volebného obdobia už na post starostu nekandidoval a svoje skúsenosti, či chyby ktorých sa dopustil popísal v knihe - Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet. V roku 2014 získal jednu z piatich cien mieru Johna Lennona, ktorú udeľuje Yoko Ono, finančnú cenu venoval ženskému útulku v Reykjavíku.

Vydavateľstvo Artforum vzniklo v roku 2007 keď sme sa rozhodli, že ideme naozaj niečo spraviť s tým, že nám na pultoch (najmä našich) kníhkupectiev chýbajú pre nás osobne kľúčové knihy. Vydali sme teda Tracyho tigra, Malý strom, knihy od Chaima Potoka, Salingera alebo Tatarku. A pribúdajú ďalšie.

Naša najúspešnejšia kniha? Ak je to tá ktorú vlastní najviac ľudí, tak je to Muž, ktorý sadil stromy. Kniha s posolstvom (skvele ilustrovaná vtedy študentom Ľubom Paľom, ktorý je dnes na VŠVU docentom). Najviac dotlačí.

Ak najúspešnejšou knihou je kniha s najväčším počtom ocenení tak sú to asi Hlbokomorské rozprávky – Najkrajšia kniha Slovenska, Najkrajšia detská kniha, dve ceny na Bienále ilustrácii Bratislava, ocenenia IBBY aj Literárneho fondu.

Ak najúspešnejšia je tá, kde do seba kongeniálne zapadla forma (Palo Bálik) a obsah tak je to Tracyho tiger. Obsah Saroyanovho textu a výtvarný presah, ktorý mu dala Martina Matlovičová. Krása!

Naše vydavateľstvo sídli síce oficiálne na Kozej ulici 20, v suteréne kníhkupectva Artforum, no žije skôr v obývačke u Michalovcov doma, kde sa po uspatí najmladšieho člena vydavateľského tímu odohráva väčšina práce, stretnutí a rozhodnutí. Je koniec roka 2015 a počet titulov sa blíži 100, medzi nimi aj detské knihy, pár titulov non-fiction a niekoľko zbierok poézie, no drvivú väčšinu tvorí beletria. Vydávame a naďalej chceme vydávať knihy pre rozmýšľajúcich ľudí, ktoré ich budú sprevádzať na ich cestách najväčšieho dobrodružstva – dobrodružstva myslenia. A budeme aj naďalej trvať na tom, aby ich design a spracovanie bolo také, aké si zaslúžia. Ich čitatelia to totiž vedia oceniť. A nám to prináša radosť.