Publikácia sa zameriava na skautské hnutie Junák, ktoré ako jedno z detských a mládežníckych hnutí v povojnovom období obnovilo a naplno rozvinulo svoju činnosť. Sústreďuje sa na proces jeho formalizácie a rozmachu a zároveň upozorňuje na proces postupného násilného získavania vplyvu ČZM, ktoré viedlo k jeho zániku. Na príbehu cesty Junáka k pionierovi tak predstavuje príklad transformácie skautskej organizácie Junák na Pioniersku organizáciu. Skautské hnutie Junák v povojnovom období predstavovalo organizáciu s prepracovaným výchovným systémom, ktorým dokázalo osloviť detí, mládeže aj dospelých. Jeho výchovný systém sa vyznačoval pevným hodnotovým ukotvením, ktorý v povojnových časoch dával najmä mladým junákom pocit istoty. Typickou symbolikou, rôznymi ceremoniálnymi prvkami, ale vlastnou hierarchiou sa dal veľmi dobre spoznať aj navonok. Jeho premyslený, všestranne zameraný a atraktívny program pútal záujem veľkých skupín mladých ľudí. Aj vďaka týmto prvokom sa za pomerne krátky čas stal Junák hnutím, ktoré malo najväčšiu členskú základňu v ČSR. Tento úspech Junáka so sebou prinášal viaceré problémy tak smerom do vnútra hnutia (nedostatok vedúcich – činovníkov, problémy s priestormi a materiálom, ale aj samotná výchova nových junákov), ako aj navonok. Svojou narastajúcou základňou, atraktívnym a prepracovaným výchovným systémom sa Junák stal zaujímavým aj pre ďalšie hnutie, ktoré sa v povojnovom období snažilo etablovať najmä na poli práce s mládežou.