Slúžka

Druhé vydanie s obrazovou prílohou z nakrúcania

Príbeh Slúžky sa odohráva v období rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie. V tom čase odchádzalo množstvo mladých dievčat (často nedobrovoľne) do Viedne, medzi nimi aj Anka,... Čítať viac

3,5 54 hodnotení
Vydavateľstvo
Ikar, 2023
208 strán
3 hodiny čítania

Príbeh Slúžky sa odohráva v období rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie. V tom čase odchádzalo množstvo mladých dievčat (často nedobrovoľne) do Viedne, medzi nimi aj Anka, nemanželské, všetkými odstrkované dievča ... Čítať viac

  • PDF EPUB MOBI
  • Slovenčina

9,70 €

Ihneď na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?

Naši škriatkovia odporúčajú

Yarmila Neuschlová: HONEST GUIDE výstavbou. JMP HOUSES, 2023

Viac o e-knihe

Príbeh Slúžky sa odohráva v období rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie. V tom čase odchádzalo množstvo mladých dievčat (často nedobrovoľne) do Viedne, medzi nimi aj Anka, nemanželské, všetkými odstrkované dievča z Banskej Štiavnice, ktoré začne slúžiť ako pomocnica vo vysokopostavenej viedenskej rodine.

Otázkou je, či dokáže zvládnuť nielen množstvo otrockých pracovných povinností, ale aj stratu domova a svoje menejcenné postavenie v spoločnosti. Okrem toho na ňu ako na mnohé slúžky čakajú pokusy zvodcov z vyšších kruhov, ktorí sú ochotní sľúbiť hocičo, aby si mohli užiť s naivnými dievčatami túžiacimi po lepšom živote.

Na motívy knihy vznikol rovnomenný film Mariany Čengel Solčanskej. Aktuálne vydanie Slúžky z dielne IKAR vychádza s obrazovou prílohou z nakrúcania a s autorkiným predslovom.

Martinus.sk · Čítanie z knihy SLÚŽKA (Hana Lasicová)
Čítať viac
Počet strán
208
Rok vydania
2023
Naše katalógové číslo
1853085
Jazyk
slovenčina
Vydavateľstvo
Ikar
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

3,5 / 5

54 hodnotení

18
10
11
10
5

Ako sa páčila e-kniha vám?

Recenzie čitateľov

6

Rada citam o historii, prirode, zvieratach a skutocne pribehy ludi

Katarína Rasmanová
Neoverený nákup
5
22.2.2023
Chcela som sa dozvedieť ako žili ľudia v tom čase, nedávnej minulosti a moje očakávania kniha splnila. Je tam opísaný nielen príbeh Anky, slúžky, ale okrajovo aj príbehy iných ľudí. Páčil sa mi štýl, ktorým bola kniha napísaná, je to rozprávanie 91-ročnej ženy ktorá spomína na svoj život. Mám rada príbehy zo života a tento taký je, Anka skutočne žila a tieto veci zažila. My môžme byť radi, že žijeme v dobe akej žijeme a nežili sme vtedy, neboli slúžky čo sotva mali čas na spánok a žiadny súkromný život. Chýba mi tam vykreslenie Ankinho života potom, čo skončila ako slúžka vo Viedni, vtedy mala 40 a ďalších 50 rokov života pred sebou. Vieme len, že potom bola opatrovateľkou u Vašáryových. Od Hanky Lasicovej si rada aj iné prečítam.
Čítať viac
Dana
Neoverený nákup
2
7.7.2013
Tak som sa tesila, ze to bude nieco normalne, nieco kde sa dozviem same zaujimave veci z davnych cias, ale to by tu knihu musel napisat niekto iny, nie Hana Lasicova. Pise desne, je to napisane totalne chaoticky, raz hlavna postava o sebe hovori v 1. osobe, vzapati v 3. osobe...neviem, kto sa v tom ma vyznat. otrasny CHAOS.
Čítať viac
Mária Vojteková
Overený zákazník
6.5.2023
Služka
Ešte nikdy som knihu neodložila, ale túto som ani nedočítala, jednoducho nedala sa dočítať. ľutujem, že som za ňu utratila peniaze. Niečo také strašné som ešte nečítala. Nezáživná, dej o ničom. Čítať viac
Lenka
Neoverený nákup
13.4.2023
Hrôza
Tak takúto hroznú knihu som dávno nezačala čítať. Nemohla som napísať, že som dávno nečítala, lebo túto knihu som ešte nedočítala a pravdepodobne ani nedočítam, lebo sa k tomu nedonútim. Nudné, nudné, nudné. Štýl písania absolutne nevie vtiahnúť do deja a aj do tých 50 strán som sa musela max. siliť a vôbec nemám chuť pokračovať. Veľké sklamanie pre mňa Čítať viac
1.4.2023
Byť slúžkou, na prvý pohľad vysnívané povolanie, mať strechu nad hlavou, mať čo jesť, pracovať v domácnosti a dostať za to i zaplatené. Ak si k tomu ešte zoberieme ružové okuliare a opätovne sa pozrieme na povolanie slúžky, tak možno ešte uvidíme bezstarostný život, laškovanie s nejakým urodzeným pánom, darčeky… Skutočnosť? Byť neustále poruke, nemať osobný život, nemať žiadne vyhliadky do budúcnosti, len na osamelú starobu…
Slúžka bola poslednou marcovou knihou, ktorú som prečítala a ktorá zamestnala na niekoľko dní moju hlavu. Kniha sa čítala ľahko, aj keď štýl, ktorým bola písaná by som nenazvala práve štandardným, ale zvykla som si (hoci občas som sa cítila ako mucha lapená v mede). Moje očakávania boli naplnené tak spolovice - dostala som strohý príbeh slúžky, ktorá ako trinásťročná išla pracovať do Viedne a očakávala som kvetnatý príbeh slúžky, ktorej život autorka rozoberie na drobné, jej radosti, starosti, dievčenské sny, klebety, škandály, veľkomestký život. I keď z deja vyplynulo, že von, do mesta snov, Viedne sa dostalo služobníctvo zriedkakedy, vo vnútri, medzi múrmi sa v tých dobách viedol rušný život. Je mi jasné že na ca. 200 stranách sa nedá dopodrobna rozpovedať život jedného človeka, ale chcela som viac, chcela som spoznať Anku do hĺbky, nielen skĺznuť po povrchu a mierne pod kožu. Chcela som objať celú tú atmosféru v období rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie, všetky tie excesy, škandalózne prešľapy pomaly zanikajúcej šlachty, chcela som čítať o najtajnejších myšlienkach a pocitoch služobníctva. Chcela som…
Vo februári t.r. prišiel do kín rovnomenný film, ktorý natočila Mariana Čengel Solčanská. Tento sa však v mnohých veciach odkláňa od knihy. Predpokladám, že zámerom scenáristky a režisérky bolo urobiť film príťažlivým pre dnešného, náročného diváka. Film som zatiaľ nevidela, ale rozhodne si ho nenechám ujsť.
A komu by sa mohla páčiť kniha? Všetkým, ktorí neočakávajú prácu patológa, ktorý všetko rozpitve do detailov, ale stačí im čistý chirurgický rez, všetkým, ktorí chcú nahliadnuť do minulosti.
Čítať viac
14.3.2023
Slúžka
Krásna téma , nesprávny štýl spracovania knihy. Išlo o spomínanie starej osoby , ktorá mala problém si vybaviť určité útržky zo svojho života slúžky alebo si ich neuvedomovala , alebo zabudla či ich už spomenula.... vety a myšlienky sa neustále opakovali . Útržkové rozprávanie príbehu narúšalo dejovú líniu , bolo to rozvláčne, nie celkom dotiahnuté, občas nezrozumiteľné.

Pre mňa bola táto kniha veľkým sklamaním. Vôbec ma nezaujala. Kniha ma 208 strán s obrázkovou prílohou z nakrúcania filmu., ale mala som pocit že ju ani nedočítam.
Čítať viac
6

Rada citam o historii, prirode, zvieratach a skutocne pribehy ludi

Katarína Rasmanová
Overený nákup
22.2.2023
Zaujímavá kniha
Chcela som sa dozvedieť ako žili ľudia v tom čase, nedávnej minulosti a moje očakávania kniha splnila. Je tam opísaný nielen príbeh Anky, slúžky, ale okrajovo aj príbehy iných ľudí. Páčil sa mi štýl, ktorým bola kniha napísaná, je to rozprávanie 91-ročnej ženy ktorá spomína na svoj život. Mám rada príbehy zo života a tento taký je, Anka skutočne žila a tieto veci zažila. My môžme byť radi, že žijeme v dobe akej žijeme a nežili sme vtedy, neboli slúžky čo sotva mali čas na spánok a žiadny súkromný život. Chýba mi tam vykreslenie Ankinho života potom, čo skončila ako slúžka vo Viedni, vtedy mala 40 a ďalších 50 rokov života pred sebou. Vieme len, že potom bola opatrovateľkou u Vašáryových. Od Hanky Lasicovej si rada aj iné prečítam. Čítať viac
18.2.2023
Nedocitala som
Videla som kdesi rozhovor s pani/slecnou Lasicovou ako rozpravala o tom ako kedysi zili sluzky a ja mam rada historicke realie a zaroven tym, ze sa kniha odohrava vo Viedni, ktoru mam tiez velmi rada, ma presvedcili si tuto knihu kupit.
Dovody:
1. Hrozny styl pisania - vela opakovania, ten bastard, ta sluzka ale uz nie sluzka, uz pestunka ale uz nie pestunka ale uz zase sluzka atd. Uvody do kapitol opakovali to iste ako obohrata platna
2. Strasne ale ze prevelmi ma zacala vytacat hlavna hrdinka. Najmenej sympticka postava. Ok bola formovana tym, ze mama bola prespanka, ale posobi na mna ako zahorkla stara baba, co lutuje, ze neprezila plny zivot, nejak sa s tym zmierila ale teraz sudi tych co mali dost odvahy zit iny zivot alebo preto, ze sa casi zmenili a su slobodnejsie. Lenze ti ludia tiez za to nemozu ze sa narodila v Uhorsku a prespanke…

Kniha ma postupne dost sklamala a dost ma otravovala, tak som ju odlozila nez som dosla do konca
Čítať viac
Lucia
Neoverený nákup
16.2.2023
Zaujimava kniha
Kniha bola podla mna zaujimava. Nielen obsahom, ale predovsetkym stylom akym bola pisana- tak zvlastne, niektore slova sa casto vo vete opakovali, trosku mi trvalo, kym som si na to zvykla. Pribeh sa mi pacil, zaujala ma obrazova priloha, rada by som si pozrela aj film. Knihu odporucam. Čítať viac
10.2.2023
Zaujímavá kniha, nevšedný štýl písania..
Určite ste postrehli, že do našich kín prišiel slovensko-český film Slúžka.
Nebola som si istá, či je to podľa knižnej predlohy od Lasicovej dcéry Hany, vraj iná evitovka, ktorá sa bude páčiť. Okom som zablúdila do mojej evitovskej poličky a bola tam, čakajúca na svoju chvíľu. :) Téma služobníctva ma vždy zaujme, veď uznajte, kto vie o zámožnej rodine viac, ako jej vlastné služobníctvo? V rýchlosti mi napadol Divoký anjel s rozkošnou Natalkou Oreiro. :D

Tešila som sa na pikantné šuškandy, kto koho, s kým a ako, aj na nejaké intrigy, bez ktorých to v takejto spoločnosti nejde, ale Slúžka mi dala celkom facku a rozpovedala, že byť „pomocnou silou“ v dobe rakúsko-uhorskej monarchie znamenalo maximálne zderstvo, zničený život aj telo a prázdnu myseľ. Nehovoriac o tom, že slúžky boli v pohotovosti 24/7. Na staré kolena sa vracali domov odkiaľ pochádzali a kde o ne už nikto nezavadil. Či už pracovnou ponukou alebo čo i len človek, s ktorým by prežili aspoň jednu skutočnú lásku (kým boli krásne a mladé, ale v službách vysokopostavenej rodiny, na nič spojené s láskou nebol čas a obťažovanie bohatého pána alebo jeho synmi sa nepočíta! Iba ak to množstvo nemanželských detí, bastardov. Aj za to mohla iba slúžka..). :(

Z tejto predstavy ma dosť mrazilo a opäť som v tichosti ďakovala, že som, kde som, že je začo, aj s kým, aj niečo aj hocičo, lebo môžeme a MÁME NA TO ČAS a zarobiť peniaze už nie je také ťažké.

„Bola som slúžka v šľachtickom dome vo Viedni, dvadsaťsedem rokov som slúžila v šľachtickom dome, a predsa nič nemám. Nezostáva po mne nič, akoby to ani nebola pravda. Môj život je prázdny, stratený ako mesto podo mnou. Je to stratený život. Neviem, už neviem, ako to všetko bolo, neviem, čo odpovedať, keď sa ma spýtajú, či som bola šťastná, nešťastná, či som sa trápila.
Mám deväťdesiatjeden rokov a žila som prázdny život, je to tak? Je to tak? Bola som slúžka. Takmer tridsať rokov som bola slúžka a okrem toho, čo ma naučili, nič nemám.“

Už po prvých stranách som dvíhala obočie. Štýl, akým je kniha napísaná je veľmi zvláštny až výnimočný, ale nie som si istá, či sa mi páčil. Veľa vecí mi liezlo na nervy - opakujúce sa slová v jednej vete a rovno aj celé vety, či časté zdôrazňovanie, že „deti treba vidieť, nie počuť“ (preto taká výchova a rodičia ako skala). Rozčuľovalo ma to viac, než som chcela a stále som očakávala nejaký zvrat alebo čokoľvek, čo by rozprúdilo inak vláčny, rovnaký a vlastne dosť o ničom dej. Lenže život slúžok bol stále o tom istom, čiže o ničom. Len robota, robota, nedostatok spánku, vyziabnuté telá až na kosť, zlosť starších na tie mladšie, a tak ďalej dokolečka dokola, až vám z toho bolo naprd.

Príbeh rozpráva už staručká popleteno-zábudlivá 90-ročná Anka, a tomu zodpovedá aj autentickosť samotného textu. Vďaka tomu sa ocitáme v dávnej dobe, roky pred 1 sv. vojnou, ale aj po nej. Akoby ste si kúpili 130 rokov starý obraz a pri pohľade naň videli a behom chvíle aj prežili dejiny tých čias.

Je až neuveriteľné, že sa rodičia vedeli vzdať svojich detí, ešte za to aj zaplatili nemalé peniaze kvôli možnosti „dobrej“ práce, lebo vo Viedni bolo všetko lepšie a výhodnejšie než v nejakej „štjavnyci“ (BŠ). Dobovým nárečím sa niesla celá kniha. Netradičné a svojské, no nesadlo mi to. Možno preto, že román vyžaduje rovnakú trpezlivosť, ako keď sa s nami rozpráva starý človek. Občas nás z toho žerú mrle a chceme zutekať, lebo hlava je už dávno za horami dolami. Myslím, že v podobnom štádiu som sa počas čítania nachádzala aj ja, čo ale neznamená, že je zle napísaná.

Priznám sa, keby sa v dnešnej dobe začalo opäť takto rozprávať, roztrhalo by ma ako žabu! :D Viem, že je to o zvyku aj nárečiach a kvetnatosti slovnej zásoby rodiny, ktoré sa na nás lepia od útleho veku, ako súčasť výchovy, ale som rada, že jazyk žije, napreduje a mení sa (k lepšiemu). Paradoxne sa posledné mesiace šíri žart, že po roku 2040 už nikto nebude používať celé vety a všetko bude o skratkách a hmmm-kaní, tak pevne verím, že to tak nebude (ani keď budem pani dôchodkyňa). :D Ibaže by áno a.. ako žabu! :D

Kniha je rozhodne zaujímavá. Opakovanie, že rozprávačka je len obyčajný bastard, prišelec z vidieka, ma síce dosť vyrušovalo, ale na konci si uvedomíte, ako sa Anka vlastne neznášala, keď sa stále takto častovala - práve za to, že bola bastardom, že sa za ňu hanbila aj vlastná mať, že sa jej všetci smiali a odcudzovali ju. Vidina krajšej budúcnosti absolútne nepripadala do úvahy. Ostalo mi z toho dosť smutno...

Ako sa píše a vraví, film je inšpirovaný Haninou knihou, ktorá sa pri písaní zase inšpirovala pestúnkou jej mamy a tety, sestier Vášáryových (o nich v knihe nič nečakajte!). Veľmi milo ma prekvapilo, keď som sa dozvedela, že sám pán otec Milan Lasica navrhol, aby sa scenár filmu sústredil na lásku dvoch dievčat a nie iba na ťažký život slúžok. Až mi zavibrovalo srdééénko. :)
Bol to veru koťuha ten Milan. :D Otvorená a múdra myseľ celý život.

„A aj keď som bola kuchárkou a tak dlho som žila vo Viedni, tak predsa, keď odišli, tak som sa vrátila k nám, do Štiavnice.
Vrátilo sa, to dievča, to dievčisko sa vrátilo, vraj bolo bastard, čo nás však po tom, komu dnes už na tom záleží, deti sú šťastie, niečo, čo zostáva, keď prejde vášeň a milovanie. Ale vraj je z Viedne, nuž, nech si o sebe nemyslí, tá kuchárka zo šľachtického domu, bárs by aj srala zlaté hovná, stále to bude len slúžka, nič viac než obyčajná slúžka.“
Čítať viac
14
Overený zákazník
11.1.2023
„Rozpoviem vám príbeh, lebo na svitaní zomriem.“
Zaujímavý pohľad na obdobie, kedy do Viedne odchádzalo mnoho dievčat pracovať ako slúžka, či pestúnka. Príbeh o Anke, ktorú mama pošle z Banskej Štiavnice do Viedne, aby slúžila vo vysokopostavenej rodine sa začína v roku 1908 a je inšpirovaný spomienkami na Annu M. Bola to slúžka a pestúnka autorkinej mamy a tety, Magdy a Emílie Vášáryových.
Pútavo popísané, aké to bolo vtedy náročné: neraz otrocké práce, minimum oddychu, strata domova, odlúčenie od najbližších.
„Hovorilo sa, nečinné ruky sú príležitosťou pre diabla.“

Nezvyčajný je štýl, akým je Slúžka napísaná: jednoduchý, prostý, sem-tam opakujúce sa vety, čo bol predpokladám zámer, keďže je to rozprávanie, spomínanie vyše 90-ročnej Anky na svoje slúžkovské obdobie. Seniori zväčša tak rozprávajú...aj občasné preskakovanie vytvára dojem, že to rozpráva stará žena, na sklonku života, ako sama vraví „rozpoviem vám príbeh, lebo na svitaní zomriem.“

---- Dnes v noci Klopačka odbíja každé štyri hodiny podľa dávneho baníckeho zvyku až do rána. A ja dovtedy musím rozpovedať svoj príbeh. Na svitaní zomriem. Bola som slúžka. Raz dávno som bola slúžka v šľachtickom dome vo Viedni. Všetko, čo viem, som sa naučila tam. Všetko, čo viem. A dnes si nie som istá, či to stačí.----

Veľmi zaujímavé sú pasáže, kde dáva autorka konkrétne tipy a postupy: ako čistiť perzské koberce, parkety, okná a najťažšie bolo pranie (vynález práčky na kľuku). Zaujímavé detaily a rady, ktoré by sa dali využiť aj dnes :-)

Celkový dojem z knihy Slúžka? Rozhodne sa oplatí prečítať pre ten závan starých čias a nezvyčajný štýl písania. V podstate bežná téma, slúženie v bohatej rodine, žiadne veľké vzruchy, napriek tomu ich Hana Lasicová vykreslila pútavo a zaujímavo.

-----Svet vždy speje k lepšiemu, Anka, na to nezabúdaj, je to Boží zámer, vravel Lacibáči.
Svet speje iba ak do záhuby, dobre už bolo, dievča, pamätaj na moje slová, hovorila Kristína.----

Príbeh 13-ročnej dievčiny, ktorú poslali do sveta, ďaleko od rodiny, aby slúžila, starala sa, lopotila. Príbeh ženy, ktorá žila...a vlastne nežila.

-----Bola som slúžka v šľachtickom dome vo Viedni, dvadsaťsedem rokov som slúžila v šľachtickom dome, a predsa nič nemám. Nezostáva po mne nič, akoby to ani nebola pravda. Môj život je prázdny, stratený ako mesto podo mnou. Je to stratený život. Neviem, už neviem, ako to všetko bolo, neviem, čo odpovedať, keď sa ma spýtajú, či som bola šťastná, nešťastná, či som sa trápila.
Mám deväťdesiatjeden rokov a žila som prázdny život, je to tak? Je to tak? Bola som slúžka. Takmer tridsať rokov som bola slúžka a okrem toho, čo ma naučili, nič nemám.-----
Čítať viac
1.1.2022
Ankina identita - bulvarne aspekty
Utla knizka predstavuje povestnu vynimku, co potvrdzuje pravidlo - a to konkretne pravidlo, ze vydavatelstvo evitapress vydava …. No, nevydava jednoducho literarne skvosty.. Dielko je rychlovka, urcite si nebudete lamat hlavu nad zlozitostou deja, pohnutkami postav a podobne. Ale, nakolko vieme, ze Anka naozaj existovala, budete rozmyslat, ako sa volala celym menom, ako vyzerala (foto zeny na obalke uvadza ako zdroj muzeum- tak to zrejme nie je “ozajska” Anka) a ktory presne je jej hrob v Stiavnici. Aj ten, koho neoslovia vyssie popisane otazky trochu prizemne- klebetneho charakteru, sa isto zamysli nad tym, ci bolo v tej dobe bezne, ze rodicia nechali svoje autisticke dieta (Slecnu) sluzke, ked zmizli zo sceny. A klebetni si vo vztahu k Slecne polozia otazky vid vyssie (ako vyzerala, aky presne bol jej osud, atd.). Kedze vieme, ze Anka sa po navrate z cudziny stala sucastou rodiny Vasaryovcov, ktori na nu spominaju s uctou a vrelo, zaujimalo by ma aj ako “fungovala” po zmene rezimu, ked uz zrejme nemohli byt jej zamestnavatelmi. Chcela by som sa s nou stretnut a povypytovat sa na to, ako sa “kedysi zilo”. Na to, ako prezivala radikalne spolocenske zmeny, ked sa v priebehu pomerne kratkej doby zrusil. “kastovy system”. A poznamka na zaver: kto veri, ze sa nas svet meni k horsiemu, resp. ze kedysi bolo lepsie, tomu odporucam pasaz o tom, ako hlavna hrdinka zbiera odvahu na to, aby si vypytala prestavku v praci v rozsahu osem hodin denne- a to v noci, aby sa mohla vyspat, lebo pracovny cas sluzobnictva bol bezne aj 24 hodinovy:( Čítať viac

Hana Lasicová

Čítať viac

Vydavateľstvo Ikar

Čítať viac

„Nikdy som nestratil zo zreteľa, čo znamená byť civilizovaný človek. Vedel som, že prežitie by nemalo zmysel, keby som sa musel stať podliakom...Viete, jedlo na prežitie nestačí. Neexistuje liek na morálne zásady. Ak ich človek stratí, príde aj o seba.“