Čas síce nie je naším pánom, odmeriava nám však pobyt na tejto zemi a orientuje našu pozornosť na večnosť. Všetci sa podriaďujeme času prírody, času vesmíru. A tak ako jestvuje posvätný priestor, jestvuje aj posvätný čas. Ním je naplnený cirkevný rok, zmysluplne usporiadaný čas, ktorý do našej každodennosti oddávna vnáša poriadok do vzťahov: človeka k Bohu, veriacich k Cirkvi a naopak: Cirkvi k spoločenstvu. Skladba cirkevného roka vtlačila našej kresťanskej kultúre a nášmu unáhlenému životu duchovný rytmus, cyklickú obradnosť, a to ako opakovanú príležitosť na chválu, vernosť a vnútornú obnovu. Všetky pokusy v dejinách Európy nahradiť cirkevný kalendár svetskými božstvami stroskotal.
V bohatom a členitom cirkevnom roku sa osobitne vyníma Pôstne a Veľkonočné obdobie, ako aj obdobie Turíc. Je to oblúk dramatických udalostí Ježišovho života. Oblúk vykupiteľského diela na osi odsúdenie - ukrižovanie - zmŕtvychvstanie - zoslanie Ducha Svätého. Práve tieto dejinné udalosti a s nimi spojené konkrétne ľudské postavy (svedkovia, účastníci, pozorovatelia) sa stali predmetom úvah, zamyslení, osvetlení, zastavení, komentárov otca biskupa Mons. Viliama Judáka. Ústrednou postavou je Kristus a tajomstvo Veľkej noci. Teda veľkonočná viera a sila veľkonočnej pravdy. Nič nie je okrajové a podradné, nik nestojí bokom. Aj príbehy žien, príbehy "malých ľudí", tradované legendy či epizódky z evanjelií zapadajú do programu lásky a obety nášho Vykupiteľa. Utrpenie, strach, kríž, úzkosť, pochybnosti dostávajú svoj zmysel... V zrkadle vzkriesenia získavajú osobitný význam aj vyznania, postoje, myslenie, paradoxy ľudí viery nášho storočia. Podobne aj objasňovanie symbolov a historických skutočností.
Kompozícia rozprávania, úvah a reflexií je voľná, mozaiková. Preto sa jednotlivé časti dajú čítať samostatne. Zamyslenia sú podávané názorne, nekomplikovaným, dialogickým a presvedčivým štýlom s presahom do duchovného života. Múdrosť sviatkov, obradov a dní Veľkého týždňa vedie čitateľa k vnútornej premene, k blízkosti Krista. Čítanie nás motivuje tvoriť jednotu medzi slovom, premýšľaním a činom. Tým sa vlastne uskutočňuje aj autorovo očakávanie.
