Druhá knižka poviedok Juraja Havaja Petejovského prináša príťažlivé posolstvo humanizmu. Autor v nej potvrdzuje, že jeho texty nie sú iba prerozprávaním prežitého či osvojeného, ale vždy mu ide o zobrazenie podstaty vytypovaného problému v jeho viacerých polohách s neočakávanou pointou. Opäť nezaprie v sebe citlivého pedagóga a každú poviedku uvádza netradičným didaktickým exemplom, ktorým na istej populárno-náučnej báze približuje čitateľovi zmysel predmetu, situácie či javu ako ústredného objektu alebo subjektu kostry príbehu. Pritom sa nezameriava iba na bežné kolízie, takpovediac každodenné napätia či krízy v medziľudských vzťahoch, prechádzajúce občas až do životných drám, ale zodpovedne pristupuje k nastoľovaniu najpálčivejších negatívnych javov súčasnosti, ako je kriminalita, sociálna bieda, nacionalizmus, extrémizmus alebo exodus migrácie. Oproti pesimistickým víziám však prezentuje aj úsmevné stránky nášho žitia, vtipné príbehy, ale aj bohaté skúsenosti ľudského porozumenia, obety a tak prepotrebnej viery v Boha i v dobro človeka.