,, can I just say I loved living in your lines and that’s where i want to live now forever?”

prvýkrát som “Bunny” od mony awad čítala v roku 2022. let’s fast forward to three hundreds takeout coffees later, do februára ‘24, kedy som si spolu s monou opäť sadla a všetko sme si spolu prešli druhý raz.

veľmi rada sa ku knihám vraciam a špeciálne na bunny som bola veľmi zvedavá. ona je to totiž ultimátna divnokniha a presne jedna z tých, ktorú keď si prečítate bárs aj týždeň po prečítaní ešte raz, úplne sa vám zmení.

veľmi rada by som bola schopná podať stručné zhrnutie deja, ale túto schopnosť nemám. zhrniem celý deň tak, že keď som ju čítala tri hodiny v kuse, počas cesty vlakom, nevedela som či som high alebo sa mi rozpadol mozog a následne sa pospájal. lebo ono to má dej, ale ten dej sa setsakra vysvetľuje a podľa mňa by sa ani nemal vysvetľovať, lebo ho každý jeden čitateľ bude vnímať inak. a to je to kúzlo Bunny

taký trigger warning - pozrite si trigger warnings, ale že kompletne a určite táto cute little knižka s králičkom na obálke nie je pre slabé žalúdky. to viete, občas niekto exploduje, inokedy schytám sekerou… je to veľmi milé

Aj táto kniha sa stala senzáciou, ktorú som sa snažila pár mesiacov ignorovať, no keď som si na Goodreads pozrela zaradenie do žánrov, presvedčilo ma to. Magický realizmus? Sem s ním. Čitatelia znova píšu, že je to podobné Tajnému príbehu. Neverila som tomu, pretože jemu sa nič nevyrovná, ale nechcela som knihu hneď odsúdiť. Možno je dobrá iným spôsobom.

Why are you being nice to me? I want to shout. Why, why, why, why?

Prvú tretinu knihy som s príbehom zvádzala boj. Nedokázala som sa začítať. Všetko bolo divné. Netušila som, čo si mám myslieť. Postavy boli príliš detinské. Nad ich správaním som zozačiatku premýšľala, no potom som to vzdala. Rozhodla som sa, že budem pokračovať a možno sa čo-to vyjasní. Mala som pravdu. Dávalo to zmysel, aj keď to nebolo dokonalé. Páčilo sa mi to dokonca viac ako Darebáci a blázni. Akademické prostredie však nebolo uveriteľné, no ak som sa mala sústrediť len na psychologickú stránku diela, tak dobre. Hlavná hrdinka nachádzala únik vo svojich fantáziách a ja som s hrôzou pozerala, kam je schopná zájsť. No keďže sa jej uvažovanie menilo závratnou rýchlosťou, začala som sa v tom strácať aj ja, a to, čo nám autorka chcela povedať, už nedávalo logiku. Veľmi tlačila na pílu a na konci zanechala iba zmätok. Stratilo to aj ten kúsok logiky, ktorý som tam našla.

The real world, lady. It's out there. Do you even know that? You're going to have to get back to it sometime.

Naozaj ma mrzí, že sa objavujú knihy, ktoré sa tvária ako Tajný príbeh číslo 2, no kvalitou sú úplne inde. Toto bolo poriadne delírium (v zlom zmysle slova). Už to druhýkrát nebudem čítať. Autorka zničila dobrý nápad poslednými stranami, ktoré prinesú čitateľovi iba bolesť hlavy a otázku, prečo to vlastne čítal. Teraz rozmýšľam, či som aspoň niečo pochopila správne. Idem si nájsť vysvetlenie na internete.