Básnik smrti

Brutalita a poézia zločinu


Do mašinérie brutálnych zločinov, uskutočňovaných pod taktovkou masového vraha, vstúpi vo chvíli, keď sa udalosti začnú prelínať s jeho súkromím: na sadistické kúsky zločinca nadväzuje séria samovrážd policajných dôstojníkov, ktorí uviazli v hlbokej depresii z nevyjasnených prípadov, medzi nimi, podľa konečnej verzie vyšetrovania, je aj jeho brat-dvojča. On je však presvedčený, že bol obeťou násilného trestného činu. Jeho konanie je usmerňované, okrem pátrania po vrahovi, aj diktátom trhu, túžbou po senzácii a bombastických informáciách, ktoré by sa mohli stať vďačným námetom na reportáž, možno na samostatnú knižnú publikáciu. Najskôr prevažujú kalkulácie o predajnosti a prípadnom úspechu, ktorý by zvýšil jeho kredit žurnalistu. Postupne sa však z jeho podvedomia začínajú vyplavovať na povrch spomienky, väzby a malé osobné traumy.

Prípad, do ktorého je McEvoy zainteresovaný, sa stáva psychoanalýzou jeho osobnosti, príležitosťou vysporiadať sa s problémami. Naskytol sa mu priestor k zamysleniu nad vlastným spoločenským statusom: ,,Raz som čítal knihu o novinároch... život novinára je ako nekonečný beh pred spusteným kombajnom... Ľudia to niekedy nestihli a kombajn ich roztrhal, iní včas uskočili a rozhodli sa pre inú prácu" (s. 121).

V Connellyho rozprávaní nechýba množstvo neočakávaných peripetií, precízne budovaného napätia či prekvapivých zvratov. Autor predvádza čitateľom dokonale vypracovanú koncepciu zločinov, načrtáva psychologický profil vraha: pohnútky k páchaniu trestnej činnosti pramenia často v detstve a páchatelia sa zbavujú vlastnej ťaživej minulosti tak, že ju pripisujú obeti.

Do konca románového príbehu zostáva sporná pochybnosť, či páchateľ dokáže zahladiť stopy zinscenovaním samovrážd vyšetrujúcich kriminalistov, alebo ide o dva nezávislé, paralelné prípady, v ktorých účinkujú odlišní páchatelia.

Kľúčom k vyriešeniu je interpretácia básní Edgara Allana Poea, ktoré vyhovujú morbídnemu naturelu vraha. Jednotlivé verše poeta figurujú v rozlúčkových listoch jeho obetí. Poézia mení situáciu: ,,Zločinci ma vystrašiť vedeli, no tma a samota nie. To všetko však zmenili Poeove básne" (s. 140). Fádna práca kriminalistov sa tak stáva riskantným prechodom ,,cez vráta skrútené" (E. A. Poe), zhromažďovanie faktov umeleckou interpretáciou a hľadanie páchateľa vykúpením.
Jaroslav Vlnka, Knižná revue 23/2000