Podzimní mouchy

Irène Némirovsky sa narodila 11. februára 1903 v Kijeve. Od detstva bola jej prvým jazykom francúzština a vo francúzskych grand hoteloch trávila už od štyroch rokov každé leto. Jej otec bol nesmierne podnikavý žid a stal sa z neho jeden z najbohatších bankárov v Rusku. V januári 1918 Némirovskí prezlečení za sedliakov odišli do Fínska a cez Štokholm emigrovali do Francúzska. V Paríži sa Irène zapísala na Sorbonnu, kde študovala ruskú literatúru. Neustále písala a svoje poviedky posielala do rôznych časopisov. V roku 1927 vyšla prvá z nich pod názvom Geniálne dieťa. Svet financií a túžba po bohatstve sa pretavili do Némirovskej prvého románu David Golder /1930/. Jej vydavateľ Bernard Grasset neveril, že román, v ktorom je tak detailne opísaná hráčska povaha podnikavého jednotlivca a závislosť od peňazí, napísala žena. V mnohých Némirovskej dielach sa odráža jej nešťastný a kontroverzný vzťah s matkou, ako i židovstvo, ku ktorému sa hlásila. Z rozprávania starých rodičov bola schopná vyskladať obraz náboženskej nenávisti v jednom z jej najlepších románov Psi a vlci. Mnohé jej diela vyšli až posmrtne, ako napríklad Čechovov životopis, Ohne jesene a Francúzska suita. Šiesty transport odišiel z Francúzska 17. júla 1942. Jeho deväťstodvadsaťosem pasažierov, medzi ktorými bola aj Irène Némirovsky, odchod neplánovalo, nekúpili si lístky, mali len malé kufríky, na strastiplnú, dlhú cestu do neznáma neboli pripravení. Keď vlak vychádzal zo stanice, netušili, čo ich čaká, nevedeli, kam idú, rovnako ako to nevedeli ani ich blízki.