Román Údolie víl, ktorý autor formoval do súčasnej podoby takmer desať rokov, označuje literárna kritika i čitateľská verejnosť ako vrcholné dielo doterajšej Kukorellyho prozaickej tvorby.

V záujme dosiahnutia prirodzenej, autentickej literárnej výpovede prozaik využíva a efektívne kombinuje úvahové a esejistické prvky s autobiografickými spomienkami a prvkami rodinného románu; v plastických obrazoch vykresľuje postavu otca i celej rodiny, každodennú realitu v období komunistickej diktatúry a originálny pohľad na svet z pozície rozprávača prechádzajúceho jednotlivými etapami vlastného života.