Hladné dlane

Príbeh Nory a Alejandra vo mne evokuje pozitívne pocity dodnes. Aj po prečítaní xy kníh po tomto titule sa nedokážem od nej odpútať... Už od úvodu knihy sa mi vzťah Nory a Tima nepozdával, nejako som sa nevedela vcítiť do ich vzťahu, pôsobil na mňa chladne. Popravde ma samotný úvod ani nezaujal, veľmi som v ňom tápala, ale nie pre to, že by som kritizovala Majkinu prácu, to si nedovolím, ale nemohla som sa dočkať prvého stretnutia Nory a Alejandra. Keď nakoniec došlo k ich stretnutiu a vzájomnému zblíženiu, nemohla som sa od knihy odpútať. Od zblíženia hlavnej hrdinky s futbalistom Alejandrom sa kniha čítala "sama". Vrelo odporúčam a verím, že vyjde aj pokračovanie knihy, nakoľko záver ostal otvorený, čo ma aj sklamalo. Ale verím, že autorka dá na svojich čitateľov a pokračovanie uzrie svetlo sveta, pretože som zvedavá, ako skončí príbeh plný lásky, vášne a túžby. Knihu všetkými dvadsiatimi odporúčam!!! :)

Obálka je jediná hodnotná vec na tejto knihe. Obsah naivný, zápletka o ničom. Ako keby si štrnásťročná pubina vysnívala sen o futbalistovi z plagátu čo jej visí nad posteľou. Nereálne, prvoplánové, predvídateľné, kompozícia veľmi slabá. Sťaby denníček dievčatka so silnou fantáziou.