Očistec / Purgatorio

Postmoderná poézie Dalimíra Stana, tak ako ju prezentuje v zbierke Očistec / Purgatorio, je obrazovo absurdnou drámou bytia, roztriešteným obrazom kedysi celistvej skutočnosti. Stano z nej vyberá črepy, skladá ich krížom-krážom k sebe, aby z nich čitateľ zachytil pôvodný tvar a popri ňom si odniesol autorskú výpoveď. Konceptuálne je kniha vystavaná nevšedne zaujímavo. Predslovom zbierky je básnický cyklus Základný text. Mottom k zbierke sú dva verše sv. Pavla z Listu Efezanom, zo štvrtej kapitoly, ktorá má názov Pravidlá nového života. Hľadá ich aj autor prostredníctvom svojho písania. Na to, aby ich rozpoznal, analyzuje suché s mokrým, dobré so zlým a postupne to cúdi, nachádzajúc esenciu.

Zbierka obsahuje desať častí. Jadrom zbierky je šiesta časť - Očistec. Sú to štyri básne ako štyri strany kríža. Táto časť je najsilnejšia a najpresvedčivejšia. Je v nich "ligot pod jazykom". Nasleduje Stoka, ktorá je akousi pozemskou verziou do seba poprepletaného pekla vášne (alkohol, niekedy až priveľa alkoholu) i očistca (pozvánka do raja). Cyklus Kelt pozostáva zo šiestich básní. Básnicky otvára tému pôvodu, dlhú cestu starousadlíkov od lovenia v lesoch po lovenie slov ("nebol by som lovcom, nebyť slov"). Zmyslom tejto hexalógie je osobné pravidlo nového života: "vrchol je všetko, čo som mal dosiahnuť". Cyklus Celkom iný príbeh obsahuje desať básní ako pomyselné desatoro nových pravidiel života. Posledný cyklus Rádioart zosobňuje éter, vietor, dušu. Je pripomienkou toho, že duchovné piliere majú podiel na tvorbe našej osobnosti. Desiata zbierka Dalimíra Daliho Stana Očistec / Purgatorio by sa dala v kocke zhrnúť takto: Básnik hľadá nové pravidlá života, ktoré by v širšom zmysle mohli byť navigátorom hľadania aj pre ostatných členov spoločenstva.