Tretí diel detektívnej série s vyšetrovateľom Martinom Servazom. Príbeh je psychologický, máte dojem, že mysteriózny. Martin tu zohráva vedľajšiu úlohu. Vedie samostatné vyšetrovanie samovraždy mladej umelkyne, je práceneschopný, žije v penzióne pre „vyhoretých policajtov s depresiou“. Jeho „priateľ“ Julian Hirtmann tiež nedáva o sebe vedieť. Moderátorka rádia Christine Steinmeyerová dostáva v podvečer štedrého dňa tajomný list, kde ju pisateľka informuje o svojej samovražde. Nevie ako sa rýchlo zachovať, práve odchádza na večeru k rodičom svojho snúbenca, kde má byť predstavená. A meškajú. Christine je úspešnou moderátorkou rádia. Na druhý deň sa jej volajúci poslucháč v živom vysielaní spýta prečo dopustila samovraždu, o ktorej vopred vedela. Mohol to byť len autor listu. Následne je jej život sprevádzaný, množstvom bizarných náhod (zranený jej pes, e-maily odoslané z jej počítača, lieky, ktoré jej niekto postrčí...). Niekedy si nie je istá, či sa jej sníva, či je to naozaj alebo ňou niekto manipuluje, čitateľ nevie, čo je sen a čo pravda. Jej súkromný život, musí prenasledovateľ dokonale poznať. Pochybuje o sebe, ale sa snaží bojovať. Rozvrátili je život naruby. Príbeh Christine a Martinovej obete sa prepoja. Pri čítaní som sa zamyslela, že nie tak ťažké samého seba spochybniť, pokiaľ ho vystaví psychologickému nátlaku, vydieraniu, manipulácii obete a jej okolia, vlastným pochybnostiam a premysleným pasciam.

Zo začiatku bola kniha zaujímavá, ale v štvrtine sa kniha zmenila na veľkú nudu, plnú nezaujímavých citových opisov, synonymických viet, opakovaní tých istých výrazov. Záver až veľmi prešpekulovaný, nie práve najlepšie vysvetlený.Celkovo pre mňa sci-fi román.