Dávid Miláček

11

Moje srdcovky

Moje odznaky

2022
2021
2020
2019
2018
2017
2016
2015
2014
Zobraziť viac

Moje aktivity

11

Dávid Miláček napísal recenziu

30.04.2022 11:46

Podľa anotácie sa zdalo, že pôjde o dobrý triler, aj keď nič nenasvedčovalo tomu, že by mal byť niečím výnimočný. Recenzie však dosť výrazne hovorili v prospech tejto knihy, čo ma presvedčilo, aby som jej dal šancu. Budem predbiehať, ale lepšie som ani urobiť nemohol. Síce som čakal príbeh ladený viac hororovejšie, nechýba tu do istej miery ani tento prvok. Prevažuje však pocit beznádeje, bezútešnosti až šialenstva. Autor nás pravidelne aspoň pár stranami prenáša do minulosti, ktorá veľmi dobre dopĺňa celkový kontext. Kniha je členená na tri časti a po prečítaní prvej som sa v duchu pýtal, o čom by mohlo byť ďalších približne 200 strán. Prekvapenie na seba nenechalo dlho čakať a stálo za to. Dovolím si dokonca povedať, že viacerí autori (aj slovenskí) by sa mohli od pána Derňára priučiť, ako sa narába so strachom, napätím a ako udržať čitateľa v strehu. Keď som si už myslel že "rozprávky je koniec" prišla záverečná čerešnička na torte. Takto sa to robí! Teším sa na ďalšiu tvorbu.

Čítať viac

11

Dávid Miláček napísal recenziu

10.02.2022 11:20

Krkavčí súd bola moja prvá kniha od Václava Neuera. Dlho som váhal, či sa pustiť do jeho série o vyšetrovateľovi Ledeckom, pričom ma odrádzali niektoré recenzie, ale teraz môžem konštatovať, že som spravil dobre. Kniha sa čítala ľahko a rýchlo, príbeh má dobrú zápletku, dopodrobna je opísané policajné vyšetrovanie a procesy s ním súvisiace. Samozrejme, nedá sa vyhnúť porovnávaniu s Dominikom Dánom. Úprimne, neviem si predstaviť, ako by sa dalo docieliť, aby si knihy neboli podobné, keďže obaja autori sú bývalí kriminalisti, obaja pracovali na kriminálke "u dvoch levov" a podľa niektorých informácií boli rovno kolegovia. Rovnako by sa dali stotožniť niektoré ich hlavné postavy a miesta, ktoré s obľubou navštevujú. Musím však povedať, že výrazný kvalitatívny rozdiel som medzi Dánom a Neuerom nenašiel, k postavám si čitateľ pomerne rýchlo vybuduje vzťah a, pravdaže, kto predtým čítal dánovky aspoň približne tuší, čo môže čakať. V každom prípade ma veľmi teší, že aj na Slovensku máme autorov, ktorí vedia napísať dobré krimi a nemusíme sa teda spoliehať len na Nesba, Miniera, či Cartera.

Čítať viac

11

Dávid Miláček napísal recenziu

10.02.2022 09:30

Kto sa už niekedy stretol s tvorbou Davida Attenborougha vie, že môže očakávať kvalitu a toto jeho dielo opäť potvrdzuje pravidlo. Veľmi jednoducho a zrozumiteľne predkladá čitateľovi aj náročnejšie a zložitejšie témy. Každé slovo má svoje miesto, takže sa nestretávame so zbytočnou "vatou" len aby sa navýšil počet strán. Text je okrem ilustračných fotografií doplnený aj komentármi a odkazmi na ďalšiu odbornú literatúru, čo znova vypovedá o jeho kvalite. Obzvlášť veľký význam má rozdelenie knihy, kedy v prvej časti opisuje svoj život a prácu, no nezabúda toto rozprávanie zasadiť do environmentálneho kontextu. Okrem iného sa teda dozvieme aj to, ako postupne klesal podiel divočiny vo svete, rástol počet obyvateľov a emisie oxidu uhličitého. Ku koncu tejto časti som chvíľami uvažoval, či už tej depky z toho, ako sme si zmasakrovali životné prostredie nebolo dosť a nemám knihu radšej odložiť. Ak by ste mali podobné pocity ako ja, dôrazne odporúčam pokračovať v čítaní. V nasledujúcej časti totiž autor hovorí o svojej vízii, o tom, čo a ako môžeme (a mali by sme) zmeniť. Okrem toho, že tieto riešenia nazýva vízie, treba podotknúť aj to, že mnohé z nich už nie sú ani tak víziami, ale reálnymi riešeniami, ktoré sa pomaličky ale isto dostávajú do praxe (a že ich nie je málo). Výsledkom je fascinujúce rozprávanie, ktoré sa začína niekde pri lovcoch a zberačoch, pokračuje cez človeka (vraj) rozumného a to, ako nekontrolovane si podmanil svet (táto časť by sa dala prirovnať k takej dobrej vzduchom chladenej facke) a končí pri celkom optimistickom náhľade na to, že predsa len ešte nemusí byť úplne neskoro. Samozrejme len v prípade, ak sa ako spoločnosť spamätáme ešte dnes. 

Čítať viac

Dávid Miláček

Dávid Miláček získal odznak Šťastných 7

14.01.2022 14:10

Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)

11

Dávid Miláček napísal recenziu

14.12.2021 09:05

Klasik hovorí, že isté sú len dve veci: platenie daní a smrť. Ak sa to niekomu zdá príliš negatívne, mám dobrú správu. Isté je aj to, že s menom pána Červenáka sa spája kvalitná tvorba. Presvedčil nás o tom už x-krát a jeho najnovšie dielo nie je výnimkou. Opäť sa stretávame s osvedčenou trojicou Stein-Barbarič-Jaroš a hoci nie je všetko tak ako bývalo, pomocou svojho dôvtipu a skúseností vyriešia zdanlivo nevyriešiteľné. Veľmi oceňujem, že postavy sa aj charakterovo vyvíjajú, neraz dokonca až nečakane. Príbeh aj zápletka sú už tradične dobré, zo začiatku akoby sa zdalo, že akcie a napätia by mohlo byť aj viac, ale netreba sa báť, všetko príde. O autorovom rozprávačskom talente netreba ani hovoriť, ale pre istotu pripomeniem: perfektné opisy, ktoré vtiahnu do deja, trefné prirovnania a humor a ako to už býva zvykom, úctyhodné zorientovanie v historických reáliách. Jednoznačne môžem iba odporúčať. Držme (si) teda palce, nech sa môžeme čím skôr zahĺbiť do ďalšieho „In tortura tour“ prípadu.

Čítať viac

Dávid Miláček

Dávid Miláček získal odznak Šťastných 7

03.03.2021 06:03

Tento rok sa vaša knižnica rozrástla už aspoň o 7 kníh... Tešíme sa spolu s tými, ktorí ich budú čítať :-)

11

Dávid Miláček napísal recenziu

30.12.2020 10:12

Majster Červenák si v tom najlepšom a najpozitívnejšom zmysle slova ide stále svoje. To znamená, že latku, ktorú nastavil tak vysoko, že niektorí autori by ju nedosiahli ani z rebríka, on s prehľadom dodržiava, ak rovno neposúva ešte vyššie. Famózne vymyslený a vyrozprávaný príbeh, s veľmi dobrou zápletkou a záverom, kedy čitateľ stále ostáva v napätí, ktoré je pretkané typickým humorom. Verím, že pokoj na duši mali aj tí, ktorým v predchádzajúcej knihe tak veľmi chýbal Barbarič, resp. vo Vlkovi a dýke Stein. Nech si vraví kto chce, čo chce, ja si myslím, že vystavať dobrý príbeh s dobrou kriminálnou zápletkou tak, aby ešte sedeli aj historické reálie je umenie a autor je dôkazom toho, že sa to dá. Práve tento historický duch je výnimočný a zrejme aj vďaka nemu majú tieto knihy taký úspech. Hoci to už v niektorom z komentárov odznelo, čerešnička na už aj tak výbornej torte bol opis dobovej hostiny. Taktiež vysoko oceňujem invenciu pána Červenáka a Martinusu, kedy vzhľadom na súčasnú situáciu a nemožnosť besiedok a autogramiád prišli s nápadom, aby každý čitateľ, ktorý si objedná knihu do určitého dátumu, túto dostal aj s originál podpisom. Čo dodať... komu česť, tomu česť.

Čítať viac

11

Dávid Miláček napísal recenziu

30.12.2020 09:38

King je v tejto knihe typický svojím majstrovstvom v rozprávaní príbehu, ktorý nestagnuje a aj keď možno niektoré časti zrovna nedržia v napätí, pri ktorom by ste si ohrýzali nechty, sú stále zaujímavé. Ako už autor dokázal mnoho ráz pred Inštitúciou, má talent pohrávať sa s čitateľom v zmysle, že keď si myslíte, že už je dobre, zrazu zistíte, že vôbec nie je dobre... Inými slovami, nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie – toto King napĺňa do bodky. Nakoniec ste radi, že to vôbec dopadlo tak, ako to dopadlo. V čom je King tentokrát netypický je to, že sme od neho zvyknutí na iný štýl kníh, v ktorých dominuje strach. V Inštitúcii sa nebudete tak klasicky báť, žiadni upíri, žiaden Pennywise, ale príbeh je rovnako dobrý a znepokojujúci a slabšie povahy by radšej mali siahnuť po niečom inom. Pri Cyntoryne zvieratiek som hojne skritizoval úroveň prekladu a množstvo chýb. Aby som bol férový, pri tejto knihe musím preklad pochváliť a takisto oceňujem minimum chýb – zo tri gramatické chyby na 600 stranách sa dajú prežiť – ako sa hovorí, aj majster tesár sa utne. Opäť mi nedá nepochváliť prebal knihy a zopakovať, že prebaly slovenských vydaní vo všeobecnosti sú v drvivej väčšine naozaj skvelé. Samozrejme, King zase raz ukázal, že ešte nepovedal posledné slovo.

Čítať viac

11

Dávid Miláček napísal recenziu

30.12.2020 08:42

Celkom určite je to vecou vkusu – niekomu kniha sadne viac, niekomu menej – ale ja môžem povedať, že som si ju maximálne užil. Veľmi dobre prerozprávaný príbeh, rovnako dobrá a premakaná zápletka, záver perfektný – kto prečítal knihu s porozumením, určite ho aj pochopí. Celé je to zastrešené osobným životom Martina Servaza, ktorý do istej miery nadväzuje na Minierove predošlé knihy a je ho tak akurát. Súhlasím, že Servaz tu nie je úplne ústrednou postavou, skôr sa sledujú dve dejové línie, kde sa kladie mierne väčší dôraz na rozhlasovú moderátorku Christine a jej príbeh, no v pravej chvíli sa tieto dva (najskôr zdanilo nesúvisiace) príbehy prepoja, aby vyústili do famózneho záveru. Osobne si myslím, že ak niekto bude tvrdiť, že už na piatej strane vedel, že "vrahom je záhradník", tak si buď dobre tipol, alebo nehovorí pravdu – kým to nie je čierne na bielom, nič nie je isté a tak to podľa mňa autor chce. Pre mňa je Minier ďalším autorom, ktorý už tretíkrát (Mráz, Kruh a teraz Tma) jednoznačne dokázal, že dobré krimi sa nemusí nevyhnutne odohrávať v Škandinávii – práve naopak.

Čítať viac

Tma
  • Bernard Minier
4,4
16,49 €

11

Dávid Miláček napísal recenziu

24.10.2020 19:41

Pred tým, ako som začal čítať Smršť som sa bál (ABY to bolo lepšie ako Priepasť), bol som zvedavý (ČI to bude lepšie ako Priepasť) a tešil som sa, lebo som mal nádej, že to BUDE lepšie ako Priepasť. Áno, nedalo sa mi to neporovnávať s autorovou predchádzajúcou knihou. Počas čítania mi tieto pocity ostali, no dôvody sa zmenili: bál som sa, no tento pocit vyvolala zápletka, bol som zvedavý, ale iba na to ako to skončí, no nádej, že to skončí pre hlavných hrdinov dobre, som nemal – natoľko už Kariku poznám. Teraz trochu viac vecne: príbeh bol super, rýchlo odsýpal, nekonala sa žiadna nuda, stagnácia, zacyklenie, ani som nevedel ako a kniha bola prečítaná. Bolo tam akurát napätia, strachu, tajomna, dynamiky, humoru (hoci veľmi ironického, bezútešného, ale o to presnejšie zapasoval do daných situácií) a tentoraz som si užil aj „filozofovanie“ hlavných hrdinov, teda rôzne úvahy, ktoré sa vymykajú bežnému chápaniu aj mysleniu (ktorého bolo v Priepasti tak veľa, až to mnohým – aj mne – vadilo). Jednou z vecí, ktoré som zatiaľ nevidel u mnohých autorov, zato u Kariku je do očí bijúca (v dobrom zmysle slova) je schopnosť úplne prekvapiť, „zabiť“ a zvrátiť dej skutočne iba pár slovami – hoci tušíte, že to asi neskončí dobre, ale jednou vetou sa všetko zvrtne. Potom si ju musíte prečítať ešte raz, lebo hoci oči to už prečítali, do mozgu to ešte nedošlo. Ako taká dobrá facka – chvíľku trvá, kým si uvedomíte čo sa stalo. Skrátka perfektne vymyslený, prerozprávaný a zakončený príbeh, kde Karika ukázal, že ešte má čo povedať. Určite odporúčam a už teraz sa teším na ďalšiu autorovu knihu. P.S. Ak by ste tu videli nejaké podobnosti s Trhlinou, odporúčam prečítať blog na stránke karika.sk, kde sa autor vyjadruje k písaniu Smršte. Úplne subjektívne, ja som si to všimol hneď, ale kniha bola tak strhujúca, že som túto podobnosť viac než ochotne prehliadol.

Čítať viac

„Svet nie je čiernobiely, niekedy musíte pracovať s odtieňmi šedej...“

Slepé oko - Stuart MacBride
Slepé oko
Stuart MacBride