Důl

V minulosti sa živil ako reklamný textár a kreatívec. Stále pracuje aj ako nezávislý redaktor s najstarším a najčítanejším fínskym lifestylovým magazínom Image. Až v roku 2006 debutoval príbehom Dúfam, že zabijak (Tappaja, toivoakseni) o zadlženom mužovi, ktorý sa nechá najať ako zabijak, aj keď o svojej úlohe pochybuje. Rozprávanie prerastá takmer do eseje o pomstychtivosti, práve a zodpovednosti. Kritikou vychválená druhá kniha Strážca môjho brata (Veljeni vartija) vyšla o dva roky neskôr. Je o dedkovi, otcovi a synoch, ktorí sú všetci donútení spáchať zločin. Najväčší úspech však získal Tuomainenov tretí román Liečiteľ (Parantaja), ktorý vyhral v roku 2011 Clue Award za najlepší fínsky detektívny román. Novinári sa zhodli, že Liečiteľ je kniha, ktorá sa nedá nedočítať. Vďaka svojmu prenikavému štýlu je Tuomainen prvým autorom, ktorý spochybnil definíciu škandinávskeho krimi žánru. Príbeh zasadil do blízkej budúcnosti v Helsinkách, ktoré sú ochromené chaosom po prudkej zmene klímy. Tuomainena zaraďujú medzi autorov noir detektívok a medzi fanúšikmi si rýchlo našiel popularitu najmä pre svoj dynamický štýl plný svižných dialógov a výstižných charakteristík postáv. Čitatelia i kritici však oceňujú aj nové témy, napínavosť a nápadité presahy do iných literárnych žánrov. Antti Tuomainen žije so svojou manželkou v Helsinkách.