Hukot času je fiktivní historií vztahu ruského skladatele Dmitrije Šostakoviče ke stalinskému systému – a obecně obrazem lidské svobody ve světě, kde je život v područí... Čítať viac
Vychádzame z priemerného údaju o rýchlosti čítania 230 slov za minútu, od knihy ku knihe a čitateľa ku čitateľovi sa to však môže líšiť.
Hukot času je fiktivní historií vztahu ruského skladatele Dmitrije Šostakoviče ke stalinskému systému – a obecně obrazem lidské svobody ve světě, kde je život v područí totalitního režimu. Hlavním motivem je jemná hranice mezi... Čítať viac
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Ach, mrzí nás to, z tejto knihy sa už predali všetky výtlačky a nemáme ju na sklade my ani vydavateľ :( Teoreticky však môžete mať šťastie v niektorých iných obchodoch, ktoré ešte nepredali posledné kusy.
Hukot času je fiktivní historií vztahu ruského skladatele Dmitrije Šostakoviče ke stalinskému systému – a obecně obrazem lidské svobody ve světě, kde je život v područí totalitního režimu. Hlavním motivem je jemná hranice mezi zbabělostí, neutralitou a statečností, která se v takovém světě vytváří – téma pro českého čtenáře a naši historii více než aktuální.
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Juliana Barnesa poznáte, že? To je dobre. Mali by ste.
Tento pán si to u mňa slušne rozbehol Rovinami života a Flaubertovým papouškem, ale posledný výtvor, Než potkala mně, som doslova pretrpela. Ako sa Barnes popasoval so životopisom skladateľa Dimitriho Šostakoviča? Dozviete sa v recenzii.
Ako som už naznačila, som barnesológ na slovo vzatý, a na základe toho môžem skonštatovať, že Hukot času (v svk verzii Šum času, s mega obálkou a desivým prekladom) je sklamanie.
Zo začiatku to vyzeralo sľubne, Šostakovič je v nemilosti moci a na scéne najväčší zloduch všetkých dôb, Josip Voldemortovič Stalin. Románová forma, ktorá nesmierne k motívu jedinec vz totalita sedí, je veľmi skoro opustená, a v druhej polovici Barnes prepne na esejistický štýl, ktorý kríva kde to ide, pretože to za prvé nemá takú silu ako prvá časť, a taktiež preto, že sa donekočna opakuje. Miestami to vyzerá, ako by autor rezignoval na stavbu príbehu a povedal si, že najlepšie navodí atmosféru Stalinistického a Chruščovovho Ruska tým, že bude vypisovať best of fun facts zo Šostakovičovho života, štýlom pozrite sa, čo všetko som si prečítal niekde inde. To, že v komunistickom Rusku by človek radšej umrel než žil, asi každý už po pár stránkach z náznakov pochopí, ale Barnes to pre istotu ešte 20x napíše, aby skutočne nikomu neuniklo, že to boli ťažké časy. To už ma začalo celkom drásať, takže z úvodných 8/10 to spadlo na 6/10... čo je stále pochopiteľne nadpriemer, stále je to totiž Julian Barnes.
Přední britský prozaik Julian Barnes se proslavil romány Flaubertův papoušek
(č. 1996), Historie světa v 10 a 1/2 kapitolách (1994) či Jak to vlastně bylo? (1999).
Získal řadu ocenění, mimo jiné cenu Médicis za zahraniční román.