Tajomstvo závoja

Čítaná

Spisovateľka Soňa Bulbeck (1961) je čitateľskej verejnosti známa predovšetkým ako autorka kníh z prostredia Saudskej Arábie a ďalších krajín Blízkeho Východu. Toto prostredie dôverne pozná, keďže v roku 2011 nasledovala svojho manžela, anglického architekta, do Rijádu, hlavného mesta Saudskej Arábie, kde žili šesť rokov. Tu začala najprv blogovať a neskôr svoje zážitky pretavila do kníh. Po úspešnej románovej trilógii Ženy z Rijádu, Z Rijádu do sveta a Vo svete a v Rijáde, inšpirovanej osudmi slovenských a českých žien, žijúcich práve v tomto meste, prišli na rad ďalšie romány, cestopisy, cestovateľské memoáre a v poslednej dobe sa venuje písaniu detektívnych románov práve z tohoto exotického prostredia. V detektívke Vraždy v Arábii sa čitatelia zoznámia s tajnou agentkou slovensko-arabského pôvodu Lessley McKenzie, ktorá tu rieši mimoriadne komplikovaný prípad záhadných úmrtí v saudskej kráľovskej rodine. Šikovne si poradí aj s únosom kuvajtskej princeznej v románe Unesená a rozrieši aj tajomné pozadie nevydarených svadieb saudskej princeznej v detektívke Prekliata nevesta. Celá táto detektívna trilógia už bola preložená aj do češtiny. Okrem nej vyšla v Česku aj mimoriadne zaujímavá kniha Zkus cestu s Dagmar, ktorá je výsledkom netradičnej spolupráce s českou sólo cestovateľkou Dagmar Honyisovou a ktorá je k dispozícii aj v anglickom a talianskom preklade. V posledných rokoch sa autorka vrátila aj ku svojim koreňom a vydala dve knihy o živote na evanjelických farách Deti z fary (2021) a Chlapec z fary (2023). Momentálne žije v Bratislave a pripravuje mimoriadne zaujímavú knihu, ktorá bude v pravom slova zmysle „československá“ a ktorá by mala byť na trhu na jeseň 2024. Viac o autorke nájdete na https://www.facebook.com/sonabulbeck/

Podľa čoho vyberáte tituly, ktoré vydáte?

Keď sme začínali, začiatkom 90. rokov, realizoval som si svoje „detské“ sny: predovšetkým som chcel byť vydavateľom. Knihy, ktoré som vtedy robil, boli „fajnové“, vyšperkované, bibliofílie, ...atď. Bola to zvláštna doba, kedy vzniklo množstvo malých, nezávislých vydavateľstiev a každé prinieslo niečo nové.

Vo veľkej miere výber titulov závisel od viac-menej náhodných stretnutí so zaujímavými ľuďmi, ktorí ponúkali zaujímavé témy: Hanzi Albrecht, Selma Steinerová, Egon Bondy, Agneša Kalinová, Fedor Malík, Jano Štrasser, Tomáš Janovic, Július Satinský, Milan Lasica a ďalší. A bolo tu tiež napojenie na francúzsku literatúru cez otca: Alain Robbe-Grillet, staršie preklady Afreda Jarryho, Paula Valéryho a ďalších. Postupne začali vznikať edície – najslávnejšia z nich je asi Bratislava-Pressburg, kde vyšlo takmer 90 titulov v náklade vyše 400 000 kusov, ale aj knihy o víne, edícia pamätí, objavil som zaujímavú severskú beletriu. Takmer denne prichádza nejaký rukopis: niektoré sú hotové texty, niektoré treba pracne prerábať, väčšina končí v koši. Mám rád knihy s pridanou hodnotou. Pri výbere titulu zaváži osobnosť autora.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?

Oficiálne bolo vydavateľstvo založené koncom 90. rokov, ale všade uvádzam, že to bolo na Mikuláša v roku 1993, kedy som vydal prvú knihu – Zlé myšlienky od Paula Valéryho. Mal som vtedy malú počítačovú firmu, ktorá sa volala Prístrojová technika, kde som si popri bežnej práci, viac-menej ako hobby začal vydávať knihy. Firma sa po desiatich rokoch rozpadla, partneri sa rozišli. Ja som si ponechal názov – značku a vydavateľsto. Dodnes mám s tým názvom problém, treba ho vysvetľovať a zdôvodňovať, aj keď nie je o nič bizarnejší ako napríklad Naše vojsko, či Družstevní práce – čo boli mimochodom kedysi vynikajúce vydavateľstvá. Naposledy sa vydavateľstvo transformovalo v roku 2007, kedy doňho vstúpil môj syn s nevestou a odvtedy sa voláme Marenčin PT, spol. s r. o. Sme rodinná firma, kde pracujú prakticky všetky generácie.

Na ktorú knihu ste najviac hrdý?

Mám štyri mačky. Nikdy by som si pred nimi nedovolil povedať, ktorú z nich mám najradšej. Tak je to aj s väčšinou  z našich kníh. S každou strávim kus života, niektoré mi robia radosť v čase prípravy, iné majú dobré ohlasy, ďalšie sa zas dobre predávajú. Niekedy z jednej knihy vznikne edícia a tá potom žije niekoľko rokov. Život bežnej knihy trvá približne rok-dva. Najväčšiu radosť mám z kníh, o ktorých som presvedčený, že sú vynikajúce a majú dobrý ohlas, ale čo ma najviac teší, že aj ľudia si ich kupujú. Také sú knihy Jula Satinského, Jána Roznera, Žo langerovej a ďalších.