A Foucault-inga

Umberto Eco, autor známeho románu Meno ruže, sa narodil 5. januára 1932 v Alessandrii (Taliansko). Ktovie, či pri písaní príbehu s detektívnou zápletkou zasadeného do prostredia stredovekého opátstva tušil, že z knihy sa stane bestseller, ktorý si kúpi približne sedemnásť miliónov čitateľov po celom svete. Od prvého vydania v roku 1980 sa román dočkal prekladov do rôznych jazykov. "Keď som v New Yorku stretol Helen Wolfovú z vydavateľstva Helen and Kurt Wolf Books, ktorá výborne ovládala taliančinu, povedala mi: Tá kniha sa mi páči, no v tejto krajine, kde nikto nepozná gotické katedrály, si môžeme dovoliť vydať ju v náklade tritisíc kusov. Súhlasil som a napokon z toho bol milión a pol či dva milióny," vyjadril sa Umberto Eco v jednom z rozhovorov. Rovnomenným filmovým spracovaním - od ktorého sa však Eco dištancuje - si príbeh Meno ruže našiel cestu aj k tým, ktorí si s literatúrou práve netykajú. Umberto Eco žil v Miláne, hovoril plynule piatimi jazykmi, bol profesorom semiotiky a prednášal na prestížnych svetových univerzitách (odkiaľ si priniesol mnoho čestných doktorátov). Vďaka teórii o význame znakov a symbolov získal mnoho ocenení, medzi inými aj cenu Václava Havla a jeho manželky Dagmar. Začínal ako kultúrny redaktor v talianskej rozhlasovej a televíznej sieti RAI, prózu začal písať až po dvadsiatich rokoch vedeckej práce. Okrem románu Meno ruže sa stali medzinárodnými bestsellermi aj jeho ďalšie knihy, napríklad Foucaultovo kyvadlo, Ostrov včerajšieho dňa, Baudolino, Tajomný plameň kráľovnej Loany a Pražský cintorín.