Latinčina ešte žije

Ak už, žiaľ, latinčina nejestvuje ako jazyk, ktorým sa dorozumievala celá vzdelaná Európa, predsa ešte žije. S latinčinou sa stretávame na starých nápisoch, na pamätníkoch, náhrobkoch, historických pamiatkach, starých tlačiach. Latinčina starých pamiatok, to je prvá časť knihy. Donedávna mala osobitné postavenie latinčina v katolíckej liturgii a všeličo, vrátane nápisov v kostoloch, sa zachovalo, touto latinčinou sa zaoberá druhá časť knihy. Viditeľne v našom písomnom i hovorovom prejave pretrvávajú niektoré latinské slová a ustálené slovné spojenia - in medias res, et cetera, ad absurdum.. Tie sú v tretej časti knižky. Napokon sa s ňou stretávame v prísloviach, úsloviach, aforizmoch a sentenciách starovekých autorov, a tie všetky tvoria poslednú, najrozsiahlejšiu časť knižky.