Panoptikon

Panoptikon je názov väznice, ktorú stvoril Jeremy Bentham, anglický filozof. Je to väznica kruhového charakteru, v strede stojí strážna veža, odkiaľ môžu dozorcovia sledovať trestancov. Pointa je v tom, že väzni dozorcov nevidia, a preto nie je jasné, kedy presne sú určite sledovaní, vedia len, že sú. Panoptikon je aj názov nápravnovýchovného centra pre mladistvých delikventov, kde na začiatku knihu privážajú hl. hrdinku knihy Anais. Tá má za sebou pestrú minulosť s drogami a 40 rôznych obvinení na krku, nepozná biologických rodičov, adoptívnu matku našla mŕtvu a doteraz sa z toho nespamätala. Rovnako pestré je aj osadenstvo Panoptikonu- násilníčka, zoofil, šľapka a podobne.
Autorka v knihe popisuje nielen súčasnosť, čo znamená čakanie Anais v Panoptikone na súdny proces, ale popisuje aj minulosť hlavnej hrdinky, ktorá je presvedčená, že je súčasťou "experimentu" a že ju sledujú na každom kroku. Na prebale sa síce píše, že kniha má silu kultového diela My děti ze stanice Zoo, ale oproti Deťom je toto slabší odvar. Témy sú síce rovnaké (drogy, prostitúcia, sebapoškodzovanie, spackaný život) no pri Deťoch ma mrazilo a pri niektorých častiach som sa cítila až fyzicky zle, tu som to brala ako také ľahšie čítanie o mladej babe, ktorá to v živote nemala ľahké a nevie čo so sebou.