Smrť džokejky

Čítaná

Felix Francis, anglický autor krimirománov z dostihového prostredia, syn slávneho spisovateľa a džokeja Dicka Francisa (1920 - 2010). Felix Francis sa prvýkrát predstavil ako otcov spoluautor v roku 2008 v románe Na mŕtvom bode (Dead Heat). V ročných odstupoch nasledovali ďalšie spoločné romány Džokej v talári (Silks), Dvojnásobná výhra (Even Money) a Chybný krok (Crossfire) a po smrti otca v roku 2011 mu vyšiel prvý samostatný román Hazardná hra (Gamble). Týmto románom už nenechal nikoho na pochybách o tom, či zdedil, alebo nezdedil otcov spisovateľský talent, a väčšina odborníkov sa zhodla na tom, že otcovo majstrovstvo dokonca obohatil, a to najmä o dynamiku a fenomény dnešnej doby ako sú terorizmus, elektronické stávkovanie či internetový poker. Román Smrť džokejky (Bloodline), ktorý vyjde v slovenčine 12. 3. 2013, je jeho druhým samostatným románom. Felix Francis je mladší z dvoch synov Dicka Francisa. Vyštudoval fyziku, ale väčšinu svojho profesionálneho života venoval manažovaniu autorských práv svojho otca a podieľal sa aj na jeho tvorbe. U nás doma, ako sám hovorí, sa počas stretnutí nerozoberali rodinné problémy, ale dej a zápletky románov, pracovali sme ako tím. Otec bol šéf a my s mamou členovia. Práve špekulácie o tejto tímovej práci viedli pseudoživotopiscov Dicka Francisa k tomu, aby po smrti jeho manželky Mary v roku 2000 vyhlásili, že Dick Francis už nikdy žiadny román nenapíše, pretože v skutočnosti písala tieto romány Mary Francisová a Dick ich len podpisoval. Dick Francis tieto tvrdenia definitívne vyvrátil vydaním románu Koniec stávok (Under Orders) v roku 2006. Felix Francis navštívi Slovensko tretíkrát, v roku 1995 a aj v roku 2001 sprevádzal na návštevách Slovenska svojho otca. Dick Francis bol v roku 2001 vyhlásený za najpredávanejšieho zahraničného spisovateľa na Slovensku, keď súhrnný náklad slovenského vydania jeho 39 románov dosiahol 1 milión výtlačkov. Pred ním, v roku 1997, túto métu dosiahla len francúzska autorka Anne Golonová s románmi o Angelike a po ňom v roku 2012 Táňa Keleová -Vasilková.

Slovenský spisovateľ je jedno z najstarších slovenských vydavateľstiev. Za viac ako 70 rokov svojej existencie vydalo vyše 5 600 kníh v celkovom náklade 47 miliónov výtlačkov. Orientuje sa na vydávanie beletrie, a to pôvodnej slovenskej i preloženej. Jeho najznámejšou edíciou je Zelená knižnica. Jeho najpredávanejšími domácimi autormi sú Jana Pronská, Lucia Sasková, Katarína Gillerová a Kristína Brestenská, zo zahraničných autorov sú to Agatha Christie, Daniel Silva, Mary Baloghová, Sarah E. Ladd a ďalší.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
Založili ho slovenskí intelektuáli v roku 1951 v Bratislave a hneď od začiatku vydávalo nielen knižné diela, ale aj časopisy. Okrem literárnych skvostov tu vyšiel aj Karol May či prvá „bondovka“ Iana Fleminga a vychádzal tu aj populárny časopis Expres a Revue svetovej literatúry, v ponovembrovom období zase „bájna Angelika“ či Vtáky v tŕní, Literárny týždenník a Kultúrny život. K 1. 1. 1993 sa vydavateľstvo transformovalo na akciovú spoločnosť a tento dátum pokladá legislatíva za dátum vzniku vydavateľstva. Takže narodeniny môžeme oslavovať dvakrát, raz dokonca spolu so samostatným Slovenskom.

Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Snažíme sa vybrať z ponuky rukopisov to najlepšie a najmä to, čo má šancu zaujať súčasného čitateľa. Nekúpené a nečítané knihy patria k tým najsmutnejším veciam na svete. Veľa autorov sa rokmi zžilo s naším vydavateľstvom a tým sme vydali a vydávame všetko, čo napíšu, pokiaľ to zodpovedá ich a našej úrovni. Jazyk a štylistika sa u nás stále nosia a naše texty patria stále k tým najlepšie apretovaným.

Na ktorú knihu ste najviac hrdí?
Na tú, ktorá práve vychádza.