Zámek

E-kniha

Franz Kafka sa narodil 3. júla 1883 v Starom meste v Prahe židovským rodičom. Prežil osamelé detstvo. Vyštudoval nemecké gymnázium, ale zároveň navštevoval nepovinné hodiny češtiny, po maturite sa dal na právo. Po vyštudovaní práv na pražskej nemeckej univerzite pracoval v rokoch 1907 - 1922 ako úradník v poisťovníctve, najprv krátko u Assicurazioni Generali a potom 14 rokov, až do svojej penzie v roku 1922 v Robotníckej úrazovej poisťovni. Ako zdatný, výkonný a odborne skvele kvalifikovaný úradník tak dosiahol hodnosť vrchného tajomníka ústavu. Za svoju celoživotnú úlohu však považoval písanie a ťažko ju uvádzal do súladu s prácou v úrade, ktorú svedomito vykonával. Po prepuknutí pľúcnej choroby v roku 1917 sedem rokov márne s chorobou zápasil. Posledné roky svojho života strávil väčšinou v zotavovacích a liečebných ústavoch v Čechách a v zahraničí. Ani v týchto rokoch neúprosného zápasu s chorobou neprestával písať. Jeho komplikovaný postoj k životu, geniálna schopnosť analýzy, problematizujúce a najjednoduchšie veci života, choroba a existencionálne pociťovaná potreba písať kruto poznamenali jeho vzťah k svetu a jeho úsilie o uzavretie manželstva a založenie rodiny. Franz Kafka zomrel 3. júna 1924 v rakúskom sanatóriu v Kierlingu pri Klosterneuburgu. Ku svojej tvorbe bol Kafka neobyčajne kritický. Iba malú jej časť, zväčša pod nátlakom, uvoľnil na knižné vydanie (Rozjímanie, Premena, Ortieľ, cyklus Vidiecky lekár, V trestaneckej kolónii, cyklus Hladujúci umelec). Väčšia časť jeho tvorby, tá, ktorá neskôr vytvorila Kafkovu svetovú slávu, vyšla z pozostalostí (romány Amerika, Proces a Zámok, viac ako 30 poviedok a desiatky fragmentov, Denníky z rokov 1909 - 1923 a cykly korešpondencie Felícii, Milene, Ottle a rodine z rokov 1922 - 1924) vďaka tomu, že jeho najlepší priateľ Max Brod, poslúchnutím vyššieho mravného príkazu nerešpektoval Kafkove prianie, aby jeho rukopisy bez milosti spálil. Kafka vo svojich dielach majstrovsky spájal a prelínal realistický opis detailov so snovosťou a fantastickosťou celkovej situácie a často používal rôzne symboly a nejasné narážky. Jeho tvorba bola námetom niekoľkých filmov a hlboko ovplyvnila svetovú literatúru najmä po 2. svetovej vojne. Kafkove knihy odrážajú rozpory doby, hlavne však odzrkadľujú jeho osobnú duševnú rozpoltenosť, premietajú nad hradbou sociálnej, národnostnej a rasovej odlišnosti, ktorou trpel, ale ktorú nedokázal riešiť. Pocity nesúnáležitosti, vyradenosti a izolovanosti sú základnými motívmi jeho života aj tvorby. Trpel pocitmi vnútorného nepokoja, túžbou po niečom, čo nikdy nebol schopný dosiahnuť. Jeho tvorba predkladá čitateľovi obraz konca, rozpadu a stroskotania, zachytáva krízu spoločnosti. Je zúfalým výkrikom človeka nenachádzajúceho nikde oporu. V tvorbe sa prejavuje odcudzenie človeka, ktoré je zachytené nadčasovo a mimo určitý priestor. Franz Kafka uviedol do literatúry 20. storočia nový literárny smer - existencializmus - myšlienkový, filozofický smer, ktorý sa zaoberá bytím človeka, ľudskou osobnosťou ako takou v buržoáznej spoločnosti. Kafka je prvý z autorov, ktorý odkryl v próze pocity úzkosti, osamotenia, odsúdenia a absurdity. Realitu zamotáva do inotajov, premieňa ju na metaforu a symbol, ale vyjadruje sa precízne, veľa priestoru dáva presnému opisu aj tých najabsurdnejších objektov a udalostí, hovorí všednými slovami bez citového zafarbenia. Vo svojich dielach zachytával vlastné problémy, čo sa odzrkadlilo na jeho postavách (nespavosť, nechuť do jedla)...

Současný ODEON navazuje od roku 1999 na tradici někdejšího renomovaného nakladatelství a věnuje se překladovým i domácím autorům. Knihy vycházejí v těchto edicích: Světová knihovna (190 svazků), Knihovna klasiků, Česká řada. Mezi kmenové autory Odeonu patří John Irving, Haruki Murakami, Chuck Palahniuk, Michel Houellebecq, Michael Cunningham či Sofi Oksanen. V České řadě vycházejí například díla Terezy Boučkové a Marka Šindelky. Odeon patří do nakladatelského domu Euromedia Group.