Analfabeta Negramotná

Ján Uličiansky patrí medzi spisovateľov, ktorí si už dávno našli pevné miesto v slovenskej literatúre pre deti a mládež. Na tomto profile som už recenzovala jeho Malú princeznú a keď som uvidela knihu s nezvyčajným názvom Analfabeta Negramotná, vedela som, že jej musím dať šancu . Už samotný titul vyvoláva zvedavosť je provokatívny a naznačuje, že pôjde o príbeh netradičný, s originálnym pohľadom na svet.

Analfabeta Negramotná je kniha o sile literatúry, o hľadaní vlastnej identity a o vzťahoch v rodine, ktoré nie sú bez chýb. Uličiansky využíva jazyk súčasných mladých, občas text ozvláštni rýmovanými pasážami a nebojí sa ukázať nedokonalé postavy a práve v tom spočíva autenticita. Originálnym nápadom je aj prelínanie reality s literárnym svetom: hlavná hrdinka, ktorá odmieta čítať, sa ocitá medzi postavami z kníh, ktoré k nej prehovárajú, skúšajú ju, ale aj učia.

Príbeh sleduje Alžbetu, prezývanú Beta Analfabeta. Je tínedžerka, ktorá knihy považuje za nudné, oveľa radšej sprejuje po stenách , počúva hudbu cez mp3 a žije si podľa seba. Vyrastá bez otca, ktorý sa jej ozýva iba raz do roka na Vianoce, keď jej pošle darček. Túžba spoznať ho v nej rastie a stáva sa jej veľkým životným želaním. Po hádke s mamou utečie do knižnice, kde sa nečakane ocitne zamknutá. A tam začína jej zvláštne dobrodružstvo stretáva literárne postavy, ktoré ju konfrontujú s vlastnými chybami, učia ju zamyslieť sa a ukazujú jej, že nikto nie je dokonalý. V závere sa príbeh uzavrie stretnutím s otcom no autor múdro necháva čitateľovi možnosť rozhodnúť sa, či uverí, že sa to naozaj stalo, alebo to bol len sen .

Moje dojmy z knihy sú veľmi silné. Páčilo sa mi, ako presne autor vystihol jazyk a pohľad dnešných mladých autenticky, bez zbytočného prikrášľovania. Originálna bola aj voľba hlavnej hrdinky: dievčaťa, ktoré knihy odmieta, no práve vďaka nim prechádza vnútornou premenou. Oceňujem, že Uličiansky dokázal podať vážne témy chýbajúceho otca, bolesť dieťaťa, ktoré hľadá svoje miesto vo svete, ale aj nedokonalosť rodiny tak, že to nepôsobí ťažkopádne, ale prirodzene.

Zároveň ma oslovilo, ako kniha ukazuje krutú realitu, keď vzťahy medzi rodičmi nefungujú a trpí dieťa. Cítila som bolesť hlavnej hrdinky, ktorá hľadala otca a svoje miesto vo svete, a držala som jej palce, aby našla odpovede, ktoré potrebuje . Páčilo sa mi, že Beta nie je dokonalá má svoje chyby, je tvrdohlavá, občas sebecká, ale práve preto pôsobí tak pravdivo. Literárne postavy, ktoré stretáva, ju nútia zamyslieť sa, a nepriamo jej pomáhajú rásť. Veľmi ma zaujalo, že Uličiansky občas text odľahčil rýmami či humorom, takže kniha nepôsobí ťaživým dojmom.

Záver je mimoriadne silný autor v ňom čitateľovi ponecháva slobodu. Môžeme si sami vybrať, či budeme veriť, že Beta sa skutočne stretla so svojim otcom, alebo išlo len o sny a predstavy. Tento otvorený koniec vo mne zanechal zimomriavky .

Túto knihu odporúčam tínedžerom, ktorí hľadajú príbeh zo súčasného sveta, kde sa riešia reálne problémy rodina, vzťahy, hľadanie identity. Rovnako ju odporúčam učiteľom a knihovníkom, pretože sa dá krásne využiť v práci s mládežou práve pre svoj originálny motív nečítajúcej hrdinky, ktorá objavuje svet literatúry .

Na záver spomeniem, že ku knihe vznikla aj metodická príručka od Timotei Vráblovej Čítame s porozumením: Analfabetu Negramotnú, kde sa nachádzajú tipy a aktivity, ako s textom pracovať. Aj to je dôkaz, že toto dielo má v slovenskej literatúre svoje miesto.

Zdá sa, že knižka sa tu nižšie vyjadrujúcim sa dospelým páčila. Môj 9-ročný syn ju čítal a neskutočne ho nudila. Vôbec sa mu nepáčila. Tak buď nie je pre túto vekovú skupinu alebo nie je určená pre chlapcov alebo autor píše skôr pre dospelých.... Sama som ju nečítala, takže neviem, ale mala som pocit, že to má byť kniha pre deti.