Francúzsky spisovateľ – realista, zakladateľ moderného európskeho románu a majster dokonalého štýlu – každú vetu donekonečna prerábal a brúsil – išlo mu o to, aby umenie neslúžilo ničomu inému, len kráse.
Gustave Flaubert sa narodil 12. decembra 1821 v meste Rouen. Bol synom lekára. Rodina bývala v nemocničnom byte a tak aj Gustave vyrastal v prostredí plnom ľudského utrpenia.
Je pravdepodobné, že to neskôr ovplyvnilo jeho tvorbu. Otec chcel mať z neho právnika, pre chorobu (trpel epilepsiou) však školu opustil, odišiel žiť do rodičovskej usadlosti v Croisset. V čase, keď sa umelecký život koncentroval v Paríži, Flaubert svoje romány písal v samote pri rieke Seine. S priateľmi - umelcami však udržiaval kontakty vo forme korešpondencie. Vo Flaubertovej pozostalosti sa zachovali mnohé pozoruhodné listy, písal si napríklad s George Sandovou, svojou láskou Luise Coletovou a s vtedy mladým nádejným autorom Maupassantom (do istej miery ho učil spisovateľskému remeslu). Flaubertove romány vzbudili veľkú pozornosť čitateľov (niektorých pobúrili) najmä tým, že boli iné – modernejšie, bližšie skutočnému životu ako napríklad Balzacove, ktorého postavy boli štylizované. Flaubert prenášal život aj v jeho surovej – negatívnej podobe priamo do príbehu. Tým vniesol do európskeho románu novú líniu, stal sa moderným románopiscom. Práve jeho dielom, kdesi medzi Pani Bovaryovou a Citovou výchovou, sa láme vývin európskeho románu. Od neho sa odvinú ďalšie pokusy moderného románu smerom „k obyčajnosti“.
Autori tzv. nového románu v 50. – 60. rokoch 20. storočia sa tiež odvolávajú na Flauberta ako na svojho učiteľa, ako na prvého, ktorý začal románový pohyb týmto smerom. Okrem ciest do Talianska, Tunisu a na Blízky východ žil Flaubert len svojej práci. Písal veľmi pomaly a dôkladne pracoval s každým slovom v texte. Nikdy sa neoženil. Zomrel 8. mája 1880 v Croisset.
