Imago regis

Obdobie bitky pri Moháči označujeme v uhorských dejinách ako zlomové a rokom 1526 vymedzujeme koniec stredoveku a začiatok obdobia novoveku v našom, stredoeurópskom, priestore. Napriek dôležitosti a aj atraktívnosti témy je toto obdobie v slovenskej historiografii pomerne málo spracované. Rovnako aj postava Jána Zápoľského, uhorského šľachtica a kráľa, a jedného z hlavných aktérov obdobia prvej polovice 16. storočia a moháčskych udalostí, ktorých 500. výročie si pripomíname v roku 2026.

Príbeh Jána Zápoľského je v monografickom spracovaní predstavený vôbec po prvýkrát. Kniha je rozvrhnutá do štyroch nosných kapitol. Prvá sa venuje Zápoľského pôvodu, rodine a jeho vzostupu po spoločenskom a mocenskom rebríčku až na samý vrchol neskorostredovekej uhorskej spoločnosti. Druhá predstavuje najkratšie, ale z pohľadu udalostí azda najdôležitejšie obdobie v Zápoľského živote, spojené s moháčskymi udalosťami a jeho korunováciou za uhorského kráľa. Tretia kapitola predstaví Jána Zápoľského ako uhorského kráľa pohybujúceho sa medzi vtedajšími mocnosťami – Osmanskou ríšou, spojencami z Cognackej ligy Francúzskom, Anglickom, Benátkami, a súpermi z habsburskej dynastie Ferdinandom I. a jeho bratom cisárom Karolom V. Posledná je venovaná Zápoľského rodine – vdove a synovi a svojím spôsobom predstavuje akýsi epilóg za pôsobením celého rodu Zápoľských.

Naratívne pramene komplementárne dopĺňajú dobové vizuálne pramene, ktoré nepredstavujú iba doplnkovú obrazovú prílohu, ale viaceré z nich sú previazané s textami naračných prameňov, publikovaných v knihe. Ide najmä o jedinečný súbor niekoľkých osmanských miniatúr vyobrazujúcich Jána Zápoľského, jeho vdovu Izabelu Jagelovskú a ich syna Jána Žigmunda, ale i mnohé ďalšie. Pre knihu bolo tiež vytvorených niekoľko originálnych máp.