Nový román Pavla Rankova je netradičnou romancou z časov pandémie.
Samuel začal behávať takmer hneď po nástupe pandémie. Mával rúško aj pri behu a postupne si naň zvykol. Prvé tri-štyri dni síce musel prekonávať okrem bolesti kolenných kĺbov a stehenných svalov aj veľké problémy s dýchaním, ale bol si istý, že tieto ťažkosti nemajú s rúškom nič spoločné; sú dôsledkom toho, že nie je vytrénovaný na zvýšenú pohybovú záťaž.“ (str. 15) „V septembri štátna pandemická komisia zaviedla odlišné opatrenia pre rôzne okresy krajiny na základe toho, ako bolo v konkrétnom období tamojšie obyvateľstvo zasiahnuté ochorením.“ (str. 209) „Musel uznať, že zostal sám [...] bez pomoci.“ (str. 215) „Všetky náhle sa vyplavujúce pochybnosti o vlastných spomienkach a zážitkoch zastihli Samuela úplne nepripraveného.“ (str. 217)
[Román Maratón] „prekvapujúcim spôsobom odkrýva areál pre novú paradigmu prezentovania telesnosti, táto paradigma absorbuje, presnejšie implikuje viaceré zo starších diskurzov alebo ich kombinácie, navyše to robí metodikou, ktorá spája nadväzovanie so subverziou a persifláž s akceptáciou. [Pavol Rankov, autor 7 románov, 4 zbierok poviedok a 3 kníh pre deti] ponúka [v texte a k textu] rôzne interpretačné kľúče, nie každý z nich však odomyká tie správne dvere“ (str. 174). „Pri prózach [laureáta zahraničných ocenení The European Union Prize for Literature, Le Prix du Livre Européen a Nagroda Angelus] čo ašpirujú aj na podanie dokumentárnej správy [o svete a dobe] automaticky predpokladáme vysoký stupeň vernosti skutočnosti z hľadiska opisovaných faktov a reálií“ (str. 188).
