lovenská hudba 3 ročník L rok 2024
Obsah:193 Úvodom
Nekrológ:195 Peter Tollarovič: Za Pavlom Zelenayom...
Štúdie:
Yvetta Kajanová: Axiológia pop music na festivale Bratislavská lýra. Politická interpretácia Bratislavskej lýre nesvedčí
Bianca Macková: Brian Eno, ambientná hudba a slovenská scéna
Kuzma Mikhailov: Rock, hip-hop, rap a politika v Poľsku a Rusku od 90. rokov 20. storočia až dodnes
Ilia Vaseko: Afrofuturizmus, hip-hop a rap na príklade Wu-Tang Clan
Správa: Alena Čierna: Slávnostné odovzdávanie Cien Hudobného fondu 2024
Register autorov
"Ak chcete skutočne pochopiť nový druh populárnej hudby, otočte sa chrbtom k pódiu a pozrite sa na publikum.“ Ted Gioia (*1957)
Milí čitatelia,zväčša sa na stránkach muzikologickej revue Slovenská hudba stretávate s príspevkami a štúdiami, ktoré postihujú „úctyhodné“ dejiny hudby svetovej i slovenskej z doby dávnej i nedávnej. Celkom v duchu pestovania tradície uchovávania kultúrnych hodnôt a skúmania diel hudobných velikánov i „kleinmeistrov“ z oblasti prevažne klasickej (rozumej – vážnej) hudby. Dejiny hudby však v skutočnosti vôbec nie sú úctyhodné. Revolučné zmeny bývajú takmer vždy dielom provokatérov a rebelov, ktorých piesne majú dopad nielen na hudobný vývoj, ale otriasajú samými základmi spoločnosti. Poznáme to už z histórie, že pokiaľ sa na hudobnej scéne objavilo niečo výrazne nové a odlišné od zaužívaných tradícií, ľudia v mocenských pozíciách sa to z obavy a strachu snažili potlačiť. A keď sa to nedarilo, nezostávalo nič iné, než tieto záškodnícke prejavy prijať a včleniť do mainstreamu. Tento mechanizmus je poznateľný naprieč celým historickým vývojom hudby, treba ho len odkryť a pochopiť. A myslím si, že tu niekde je aj problém pochopenia a uchopenia vývoja populárnej hudby 20. a 21. storočia.Dlhší čas sme na stránkach Slovenskej hudby nevenovali, alebo len okrajovo venovali problematike hudby jazzovej, rockovej či populárnej. Jedným z dôvodov je málo prispievateľov, ktorí by sa podujali písať o hudbe, donedávna považovanej za „menejcennú“ a nehodnú vedeckého skúmania s odôvodnením, že to je len „zábavná“, „nevážna“ hudba... A predsa tá hudba tu stále je, a nielenže prežíva, ale dá sa povedať, že hýbe hudobným priemyslom, aj celým kultúrno-ekonomickým i politickým spoločenstvom. Pôvodne zavrhovaní a provokujúci hudobní outsideri a rebeli sa postupne stávajú ctihodnými umelcami, ktorých oceňujú významné hudobné, aj štátne inštitúcie. Kde a kedy nastáva prerod rebela vo váženú osobnosť? Ako fungujú zákonitosti vývoja nových štýlov a žánrov v oblasti tzv. ľahkej múzy? Vývoj hudobných štýlov v oblasti populárnej hudby sa v 20. storočí nezvyčajne zrýchlil – v krátkom časovom rozpätí štýl striedal štýl, nastupujúci štýl sa chcel vymedziť voči predchádzajúcemu, aby zaujal, ale čoskoro ho nahradil iný, agresívnejší, hlučnejší, pútajúci pozornosť publika. Prečo? Na akom základe? Ako na to reaguje spoločnosť? Ako chápať tieto prejavy? Možno je načase si uvedomiť, že „... hudba nie je len soundtrack na pozadí života; opakovane vystupuje do popredia a mení spoločenské a kultúrne prúdy, o ktorých by sme si mysleli, že tlak niečoho takého prchavého a nehmatateľného, ako je pieseň, bez ťažkostí ustojí“ (Ted Gioia). Sledovať turbulentný vývoj populárnej hudby, snažiť sa pochopiť jej inšpirácie, vzájomné vzťahy a určujúce znaky aj v spojitosti s formovaním hudobného priemyslu závislého od nových technológií, spoločensko-politického vývoja aj ekonomiky, určite nie je vec ľahká a jednoduchá. Navyše ide z pohľadu historika o nedávnu minulosť a chýbajúci historický odstup. A preto sa tešíme, že aj na Slovensku sú muzikológovia, ktorým táto oblasť hudobného výskumu nie je cudzia a ktorí sa so svojimi názormi a výskumami chcú podeliť so širšou odbornou i laickou verejnosťou. Milí čitatelia, v úvode tretieho čísla 50. ročníka Slovenskej hudby, zameraného na oblasť populárnej hudby, prinášame z pera Petra Tollaroviča spomienku na nestora slovenskej populárnej hudby Pavla Zelenaya, ktorý nás opustil 8. júla t. r. v úctyhodných 96 rokoch, zanechajúc nám bohatý hudobný i publicistický odkaz. Následne sa už môžete začítať do štúdie renomovanej muzikologičky špecializujúcej sa na oblasť jazzovej, rockovej a populárnej hudby na domácej i svetovej scéne Yvetty Kajanovej, ktorá na základe analýzy kritiky v dobových časopisoch podáva esteticko- -kritickú a štylistickú interpretáciu populárnej hudby na Bratislavskej lýre v rokoch 1966 až 1998 (Axiológia pop music na festivale Bratislavská lýra. Politická interpretácia Bratislavskej lýre nesvedčí). Bianca Macková sa vo svojej štúdii Brian Eno, ambientná hudba a slovenská scéna zase zameriava na vplyv ambientnej hudby Briana Ena na slovenskú hudobnú scénu, pričom sa na základe interview so slovenskými a českými umelcami snaží odkryť znaky ambientnej hudby na domácej scéne. Problematika rocku, hip-hopu a rapu vo vzťahu k politike 90. rokov 20. storočia v Rusku a Poľsku je ústrednou myšlienkou štúdie Kuzmu Mikhailova (Rock, hip-hop, rap a politika v Poľsku a Rusku od 90. rokov 20. storočia až dodnes), v ktorej prináša analýzu tvorby niektorých ruských a poľských piesní vybraných umeleckých skupín (Kino, Lumen, Ezechiel 25:17, Big Cyc).Na záver sa Ilja Vaseko vo svojej štúdii Afrofuturizmus, hip-hop a rap na príklade Wu-Tang Clan na základe analýzy albumu Enter the Wu-Tang (36 Chambers) od americkej kapely Wu-Tang Clan zamýšľa nad významom afrofuturizmu v súčasnej hudbe.Milí čitatelia, dúfam, že vás nové číslo 50. ročníka Slovenskej hudby zaujme nielen svojím zameraním, ale tiež novými, inšpirujúcimi myšlienkami. Súčasne vám chcem v nadchádzajúcej koncertnej a divadelnej sezóne popriať veľa plnohodnotných a opojných umeleckých zážitkov.
Alena Čierna
