Rozhovory:

Komponovanie – spôsob ako čeliť svetu (Idin Samimi Mofakham)

Adamčiak na osemnásť spôsobov (Eva Šušková)

Osobnosť: Akceptovať žiaka ako jedinečnú osobnosť (Emília Dzemjanová)

Koncerty: Synagóga v Nitre – Slovenská filharmónia – Opera SND – Pražská jar – Štátna filharmónia Košice, Koncertný špeciál Roberta Kolářa

Súťaž: Schneidrovka plná prekvapení

Hudobné divadlo: Wertherov návrat (Košice), Retro s nadčasovou pointou (Bratislava, VŠMU), Hamlet ako psychologický triler (Theater and der Wien), Sugestívne spojenie Mozarta a Ullmanna (Parížska filharmónia)

Udalosť: Hlasy holokaustu

Auris interna: Poďme pekne od začiatku

Z organového kokpitu: Aj ty vieš improvizovať!

Jazz: Hovory T: Od Milesa Davisa po Toma Harrella

Poviedka: V. Rozenbergová: Absolventský

Recenzie CD



„Ak je prítomný strach už v tejto fáze, aké to bude, keď nasta- ne nejaká oveľa vážnejšia situácia?“ Zmienku o speváčke Eve Šuškovej začínam citátom, ktorý reflektuje spoločenské traumy a zároveň príznačne ilustruje dôležitý rozmer umelkynej osobnosti – chuť prejaviť sa aj vo veciach verejných. Umeleckú cestu Evy Šuškovej charakterizuje výber aj nevychodených trás, pre mnohých azda zaprášených, z ktorých ale prináša pre poslucháčov i odbornú komunitu zaujímavé plody. Robert Kolář ju v rozhovore zachytáva vo fáze, keď sa vrátila z dvoch „výletov“ do veľmi odlišných končín a všimla si ich aj porota tohtoročných cien Rádiohlavy. Jej pozornosťou najviac zatriasol projekt, v ktorom sa Eva Šušková predstavuje ako autorka. Zhudobnenie grafickej poézie Milana Adamčiaka je zásadným a premiérovým aktom, no nebolo to v žiadnom prípade len prvenstvo, ktoré priviedlo Evu Šuškovú k hlavnej cene. Zaujal jej spôsob uchopenia materiálu, v ktorom zúročuje svoje skúsenosti v teréne novej hudby, ale aj hravosť a spontánnosť prameniaca z jej pedagogických aktivít na poli elementárnej hudobnej výchovy. Adamčiakovské Konštelácie / Permutácie sú personifikáciou Šuškovej rozko- šatenej tvorivosti i odvahy, ktorú prejavuje naprieč životnými situáciami.



Veľmi tešia aj dva ďalšie veľké rozhovory v piatom tohtoročnom čísle. Jana Zelenková kládla dôležité otázky organovej pedagogičke Emílii Dzemjanovej, ktorá sa tohto roku lúčila s učiteľskou profesiou. Okrem inšpiratívneho čítania pripomína tento rozhovor aj fakt, že z košického Konzervatória, práve vďaka Emílii Dzemjanovej, vzišlo najviac medzinárodne úspešných slovenských organistov posledných desaťročí – Monika Melcová, Bernadetta Schlichting Šuňavská, Tomáš Mihalik či Marek Vrábel.

Aj o potrebe vytrvalosti a húževnatosti v ťažkých časoch hovorí iránsky skladateľ Idin Samimi Mofakham: „Navzdory obme- dzenej inštitucionálnej podpore sa čoraz viac iránskych hu- dobníkov presadzuje na medzinárodnej scéne – ako skladate- lia, interpreti alebo dirigenti. A to svedčí o odolnosti iránskej umeleckej komunity.“ Áno, spomeňme na frustrácie a stresy rôznych minulých časov a verme, že tvorivá miazga si vždy nájde svoju cestu von. Aj keď kôru jej stromu načas opáskujú znefunkčnené umelecké fondy či barbarské zásahy do kultúrnych inštitúcií.

K próze nášho Hudobného života, žiaľ, patrí aj neustále sa vyrovnávanie s časových sklzom, ktorý nám začiatkom roka spôsobilo zavedenie zle pripraveného celoštátneho finančno-administratívneho systému. Okrem meškania vo vydávaní sme dlhodobo bojovali aj s nemožnosťou predávať tlačenú verziu časopisu. Verím, že tento deficit vyrovnávala internetová verzia Hudobného života, ktorú neustále vylepšujeme a napĺňame aj obsahom, ktorý sa nedostane do tlačeného časopisu. Ďakujeme za pochopenie a vernosť...

Andrea Serečinová