Lidé a psi: Střet kultur

Túto knihu by som nazvala akýmsi "šlabikárom" pre súžitie so psom. Kopec vyčerpávajúcich informácií priblížené zrozumiteľnou formou robí túto knihu jedným z najhodnotnejších diel, týkajúcich sa kynológie a správania psov. A je úplne jedno, či ste začiatočník alebo skúsený kynológ.

Vďaka dobrým recenziam som si túto knihu kúpila a bola som veľmi sklamaná.

Nie metodikou (sú tam nápadité tipy na výcvik a celkovo do praxe.) ale východiskami tejto autorky a povýšeneckým tónom, ktorý sa nesie celou teoretickou časťou. Autorka silno prezentuje vlastnú metódu: pozitívny - kliker tréning a všetkých ostatných sa nebojí označiť v knihe ako "úbohých" či "hlúpych" (doslovné citácie). A z knihy máte pocit, že všetko mimo nej je prekonané, hlúpe či kruté. Za všetko pre mňa asi najvýpovednejšia pasáž: " Jednou jsem mluvila s tradičným výcvikárem...to, co z nej vypadlo a nad čím se mi až dodnes zvedá žaludek, je: Pokud pri výcviku používate jídlo, pes to delá pro jídlo a ne kvuli vám." Toľko len na ilustráciu jej pisateľského štýlu - zbytočne silný a dramatický.

Stret kultúr v jej ponímaní znamená , že prestaneme očakávať, že náš pes bude Lassie, či Komisár Rex, nakoľko psi sú v podstate dosť hlúpi a starajú sa hlavne o seba. Chápem, že možno Donaldsonová chcela zabrániť poľudšťovaniu psov a prehnaným nárokom na nich - s tým úplne súhlasím ale preto nemusela s "vaničkou vyliať aj dieťa". S takýmto popisom psa nemože súhlasiť nikto, kto má psa, kto žije so psami. A takéto sploštené, čiernobiele videnie sa nesie celou knihou - súhlasíte s teóriou dominancie? Tak potom ste určite k psovi násilný a krutý.

Nehovoriac o tom, že jej teória je trochu zmätočná. Teóriu smečky a dominancie odmieta ale pri vysvetlovaní loveckého správania už sa na evolučné dedičstvo vlka odvoláva.