Kto je Daniel Pennac? Narodil sa roku 1944 v Casablanke a ako syn dôstojníka v mladosti veľa cestoval po Afrike, Ázii aj Európe. Počas štúdií, ktoré sám označil za problematické, ale nie katastrofálne, býval v internáte a voľný aj "ukradnutý" čas trávil čítaním. Láska ku knihám ho priviedla k učiteľskému povolaniu. Sám hovorí, že si ho zamiloval od chvíle, ako vstúpil do triedy. "Škola, to je život." Učí ešte aj dnes na polovičný úväzok na jednom parížskom lýceu a považuje sa za odborníka na nezvládnuteľné prípady. Vystriedal aj niekoľko exotických povolaní, na Pobreží Slonoviny pracoval ako drevorubač, rok bol taxikárom v Paríži a dva roky "leňošil v hojdacej sieti v Brazílii". Je ženatý, má jedno dieťa. Často ho prirovnávajú ku Queneauovi, Ajarovi, Cohenovi či Fréderikovi Dardovi. Francúzski čitatelia ho poznajú ako autora esejí, kníh pre deti, románov a od roku 1985 dokonca detektívok. Niet sa čo čudovať, medzi jeho obľúbených autorov patria takí spisovatelia ako Raymond Chandler či Chester Himes a dobrú detektívku považuje za "katalóg presných obrazov". Prvá kniha mu vyšla roku 1973 - esej Vojenská služba v službe koho? (Le service militaire au service de qui?). Po nej nasledovali Dedo Mráz (Père Noel, 1979), Cabo Caboche (1982), Šťastie ľudožrútov (Au Bonheur des Ogres, 1985), Víla Karabína (La Fée Carabine, 1987), Malá predavačka prózy (La Petite Marchande de prose, 1989) a Pán Malaussène (Monsieur Malaussène, 1995), Messieurs les Enfants, 1997, Aux Fruits de la passion, 1998.
