Denník nebožtíka

   Prvý prozaický debut Petra Gregora, ktorý podľa vlastných slov patrí "k najmladším predstaviteľom nezadržateľne starnúcej strednej literárnej generácie." Preslávili ho najmä básnické zbierky Potreba viesť, Nebeský policajt, Zberateľ hodín a iné...
Recenzie:Budem slobodný, lebo nebudem
Knižka je rozdelená do troch častí: Chandra, Ľahké zápisky ťažkého pijana a Denník nebožtíka (je prípustné začať nejako takto?) - sú to reflexie všedného (ne)života graficky upravené do básnickej formy. Subjektom (rozprávačom) môže byť ktokoľvek nespokojný so sebou, so svojím životom, hľadajúci sám seba (zároveň ho možno považovať za symbol osamelosti a odcudzenia v spoločnosti iných); prosto, indivíduum trpiace tou najhoršou chorobou ľudstva - životom. A adresátom, napriek faktu, že v niektorých častiach je priamo oslovená imaginárna postava Jáfeta, v iných strýčko Jodok, sme my, čitatelia.

Problém smrti, tu nie je uchopený len filozoficky. Gregor svojho "nespokojenca" štylizuje do postavy nebožtíka, aby nahliadol do myslenia, zmyslov a vnímania človeka po smrti. Očami nebožtíka vidíme samotný akt pohrebu, ktorý sa stáva už len fraškou pre tzv. smútiacich pozostalých. Jeho ušami počujeme približujúce sa červy...

Peter Gregor ukazuje, že neexistujú len dva svety (pre živých a pre m?tvych), ale v jeho ponímaní hneď tri - svet pre živých, miesto, kde zaniká telesná schránka a miesto, kde zanikajú duše. Takýmto smerovaním k ničote, k absolútnej prázdnote a popieraním faktu, že duše zomrelých sú večné, polemizuje s mnohými náboženskými teóriami, napríklad s kresťanstvom, hinduizmom, islamom...

Samotný text triptychu prebieha vo viacerých rovinách. Prvú rovinu tvoria myšlienky samotného subjektu, jeho úvahy o sile dnešných slov, o sile dnešného alkoholu, o pozíciách spisovateľov, ale aj o "nemoderných" veciach ako šťastie, sloboda, činnosť človeka. Tou druhou sa nesú odkazy na iné diela (Shakespeare, Goethe, Exupéry) a autority (Filolaos, Kierkegaard, Pascal) a v tretej je už spomínaná polemika s náboženstvami sveta a analýza náboženských téz. Na záver len dodám, že biblia, antická mytológia, filozofia, literatúra a mnohé iné sú základmi stavby nazvanej Denník nebožtíka a stmelené sú nielen absurditou (rozhovor zemiakov), ale najmä britkou iróniou, pretože: "Nič ľahšie ako umrieť./ Veď to sa doteraz podarilo každému." (s. 88)
Barbora Baranová, Knižná revue 1/2002