Etické dilemy Pierra Abélarda

Autor skúma etiku Pierra Abélarda v celej jej komplexnosti, ako po historickej, diachrónnej línii, tak aj synchrónnej, v rámci kontextu života Pierra Abealarda. Tento počin je v slovenskej filozoficko-etickej spisbe veľmi prínosný, lebo preklady originálnych diel, až na jeden český preklad s názvom Abélard a Heloise (Dopisy utrpení a lásky), úplne absentujú. Cenné sú najmä názory Abélardových súčasníkov, keďže tie v slovenskej filozofickej literatúre zatiaľ absentujú. V Jozekovom texte je zvýraznená subjektivizačná tendencia Abélardovej náuky o poznaní, ktorá sa prejavuje v etike v dôraze na úmysel, ako jedinečnom a podstatnom kľúči k spravodlivému etickému aj právnemu hodnoteniu každého jednotlivého človeka. Text nastoľuje problematiku mravnej indiferencie v ľudskom konaní. Mravnú kvalitu dostáva ľudský skutok až vôľovým rozhodnutím konať proti svojmu svedomiu alebo v súhlase so svojim svedomím. Čo je proti svedomiu, to je mravné zlo - etický nedostatok.

Ťažisková časť získaných materiálov pochádza z dominikánskych, benediktínskych a jezuitských archívov a knižníc, kde bolo možné nahliadnuť do zdrojov originálneho i sekundárneho charakteru.

Obsah:

Predabélardovské tendencie scholastickej doby
Teologická etika Augustína
Dielo a charakteristika osobnosti
Vzájomná kritika postojov a teórií Abélarda a jeho súčasníkov
Aspekt slobodnej vôle v myslení Bernarda z Clairvaux
Koncepčné prvky Abélardovej filozofie
Pramene pre poznanie etických názorov Abélarda
Najvyššie dobro
Sloboda a morálne motívy
Morálne normy
Dobro a zlo – hriech
Vina a zásluha
Rola intencie v etike „morálneho skutku“ Abélarda