Červený vlk

Kari Hotakainen patrí k najvýznamnejším a najpopulárnejším fínskym spisovateľom. Venuje sa poézii, próze, literatúre pre deti, dramatickej tvorbe pre divadlá, televíziu a rozhlas. Hotakainen je známy najmä svojím ironickým humorom a bohatým rytmickým jazykom. Jeho najúspešnejší román Juoksuhaudantie (Zákopová cesta, 2002) získal roku 2002 cenu Finlandia a roku 2004 Literárnu cenu Severskej rady. Tento príbeh o mužovi, ktorý sa kúpou domu pokúša získat spät svoju rodinu, preložili do trinástich jazykov. Hotakainenov román Bronks (1993) s prvkami science-fiction vykresľuje, čo sa stane, keď zámožní a marginalizovaní členovia spoločnosti skrachujú. Za posledný román Ihmisen osa (Ľudský podiel, 2009) získal Runebergovu cenu.

Hotakainenova prvá hra Hukassa on hyvä paikka (Je dobre byť stratený, 2000) je detský muzikál, pre ktorý zložil hudbu Iiro Rantala. Hotakainenova a Lehtonenova hra Kuka kukin on (Kto je kto, 2009) je komédiou zo súčasnosti. Vykresľuje spoločnosť, ktorá nesmierne túži po géniovi, aby jej ukázal cestu vpred. Za divadelnú hru Punahukka (Červený vlk, 2005) získal autor prestížnu Cenu Severskej drámy 2006. Názov hry je dôvtipný a symbolický. Nepríjemnou chorobou zvanou červený vlk trpí ruské dievča Kaťa, nemanželské dieťa slušného (a už nebohého) Fína. Pricestovala do Fínska a chce pochopiť, kde sú tie úspechy a blahobyt fínskej spoločnosti. Hľadá a nenachádza. Pre Fínov boli vždy vzťahy s východným susedom zvláštnym kameňom úrazu. Hotakainen využíva tento vzťah ako zrkadlo, v ktorom sa reflektujú sami Fíni. Ústrednými otázkami sa stávajú viera a život bez viery, osamelosť, úsilie odlúčiť sa a silná potreba byť v kolektíve, v rodine, v spoločnosti. Hra mala prvú premiéru v roku 2005 na scéne helsinského divadla KOM.

Verše prebásnila Jana Beňová. Úvodnú štúdiu napísala Anna Sidorova.