V Après Fauré hrá Mehldau štyri nokturná z tridsaťsedemročného obdobia kariéry Gabriela Faurého, ako aj redukciu úryvku z časti Adagio jeho Klavírneho kvarteta g mol. Štyri Mehldauove skladby inšpirované Faurém sú tu prezentované v jednej skupine, lemovanej dvoma sekciami s dielami francúzskeho skladateľa. „Ak vznešenosť predznamenáva našu smrteľnosť, táto hudba by mohla sprostredkovať strohosť smrti – Faurého, ako sa k nemu približovala, ale aj naše vlastné. Nakoniec nachádzame príbuznosť so skladateľom v podobe otázky, do ktorej sa pustil budúcnosť, pre nás som zložil štyri skladby, ktoré sprevádzali Faurého hudbu, aby som sa s vami, poslucháčmi, podelil o to, ako som pristupoval k Faurého otázke.“ „Tento formát je podobný môjmu projektu After Bach,“ pokračuje. "Súvislosti sú menej zrejmé, ale Faurého harmonický odtlačok je prítomný vo všetkých štyroch skladbách. Je tu aj textový vplyv, pokiaľ ide o klavírne podanie svojho hudobného materiálu: majstrovsky využil zvukovosť nástroja ako výrazový prostriedok. napríklad v mojom prvom „Prelúdiu“ je melódia privarená k súvislej arpeggiácii, ktorá je jej súčasťou a vznáša sa nad ňou v mojom „Nokturne“ je možné počuť volanie „akordický prístup k otvoreniu
Tracklist:
Après Fauré:
Gabriel Fauré:
1. Nocturne No. 13 in B Minor, Op. 119 (1921)
2. Nocturne No. 4 in E Major, Op. 36 (c. 1884)
3. Nocturne No. 12 in E Minor, Op. 107 (1915)
Brad Mehldau:
4. Prelude
5. Caprice
6. Nocturne
7. Vision
Gabriel Fauré:
8. Nocturne No. 7 in C-Sharp Minor, Op. 74 (1898)
9. Extract from Piano Quartet No. 2, Opus 45 (c. 1887): III. Adagio non troppo
