Freida, Freida… Ako to robíš? Čo kniha, to skvost!

Freida McFadden sa preslávila knihou Pomocníčka, ktorý sa stal bestsellerom. A hoci sa môže zdať, že čerpá len z tejto popularity, faktom je, že každá kniha je rovnako výborná. Aj Profesorka je schopná čitateľom učarovať, resp. ich rovno šokovať.

Tak ako napovedá názov, dej sa odohráva v prostredí strednej školy. V popredí sa nachádzajú tri postavy, pri ktorých v určitom bode nadobudnete pocit, že ich poznáte. Autorka je však vždy o kúsok pred vami a tak sa môže stať, že váš vzťah k postavám sa bude meniť. A to veľmi často.

Profesorku som zhltla za jeden večer. Hoci som si povedala, že už idem spať a tých 200 strán si nechám na zajtra, zrazu som sa ocitla na 150 strane, tak som si povedala, že dám ešte 50. A keď som mala posledných 70 strán, bola som rozhodnutá knihu odložiť, naozaj. Lenže potom som si uvedomila, že by som nedokázala zaspať bez toho, aby som vedela, ako to všetko skončí. A malo by zmysel snažiť sa zaspať, keď moja hlava žila pre ten príbeh?
Freida je jednoducho autorka, ktorá vám nedá spávať. Ale je v tomto prípade na mieste sa sťažovať?

Možno sa vám zdá, že moja recenzia neprezradí nič, ale to je mojim cieľom. Nemôžem vám predsa povedať to, čo vám musí prezradiť Ona.

Pôvodne som očakávala viac. Hoci príbeh mal svoje zaujímavé momenty a niektoré zvraty ma prekvapili, celkovo ma sklamali nedôveryhodné a absurdné situácie, ktoré pôsobili umelo. Mala som dojem, že autorka sa namiesto prirodzenej zápletky snažila na silu vytvoriť napätie. Toto ma odviedlo od autenticity príbehu, ktorý sa mi zdal viac vymyslený ako realistický. Záverečná myšlienka je tiež sklamanie, keďže som očakávala hlbšie ponaučenie, no práve naopak, nevyplývalo z nej nič zmysluplné.