Záhradky
E-kniha

Vyvolávanie

Čo nám píše krajina? Na niektorých miestach v blízkosti mesta vidíme stopy šípok, v skromnejších formách. Aj na udržiavaných miestach sa držia späť. No na vzdialených vŕškoch a... Čítať viac

Vydavateľstvo
Slovart, 2023
200 strán
3-4 hodiny čítania

Čo nám píše krajina? Na niektorých miestach v blízkosti mesta vidíme stopy šípok, v skromnejších formách. Aj na udržiavaných miestach sa držia späť. No na vzdialených vŕškoch a vŕštekoch, kam až oko dovidí, ... Čítať viac

  • PDF
  • Slovenčina

9,09 €

Ihneď na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o e-knihe

Čo nám píše krajina? Na niektorých miestach v blízkosti mesta vidíme stopy šípok, v skromnejších formách. Aj na udržiavaných miestach sa držia späť. No na vzdialených vŕškoch a vŕštekoch, kam až oko dovidí, hocikde poschovávané za stromy a vrastené do vinohradov, sa rozrástli...

Kniha je vernisážou fotografií, ktoré spolu vyvoláva Veronika Šikulová s Marekom Mihalkovičom. Fotografie sa stávajú východiskom k jej hlbším úvahám o tom, čo vidí ona, čo objektív, tvoria predohru alebo rozvíjajú sieť záchytných bodov, do ktorých to, čo je na fotografiách, zapadá, texty a obrázky vytvárajú mozaiku - kontrast medzi napísaným a odfotografovaným, videným a vedeným, svetlým a temným..
Čítať viac
Počet strán
200
Rok vydania
2023
Naše katalógové číslo
2321096
Jazyk
slovenčina
Pôvod
Slovensko
Vydavateľstvo
Slovart
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,0 / 5

2 hodnotenia

0
2
0
0
0

Ako sa páčila e-kniha vám?

Recenzie čitateľov

5

Milujem čítanie kníh, ktorých dej ma unáša do knižného sveta. Nájdete ma aj ako knihomolky_spod_tatier na ig.

Jana Imrichova
Overený zákazník
pred týždňom
Poetické Záhradky
Kniha predstavuje jedinečné spojenie talentovaného fotografa Mareka Mihalkoviča, ktorý sa pozerá na svet špeciálnym objektívom a výbornej spisovateľky, ktorá jeho fotografie „pretavuje“ do slov, poetických, ľúbezných, takých, ktoré pohladia na duši každého, kto sa do nej začíta. Týmto má kniha značnú pečať špecifickosti, ktorá má iste nezastupiteľné miesto na knižnom trhu.

„Vôňa sa nesie vzduchom ako muzika, a keď je nachvíľu v záhrade ticho, zaštopká ho trilkom iný vták. Mirabelka kvitne ako na nočnej košeli, a je v tom čosi veľmi intímne, až tajné, na jar je všetko ako vo sne, aj mravce, ako tiahnu kôrou stromov, a kvety sú ako spiace vozne, a zrazu tu na fotke vzácny hosť, sedí obyčajný drozd.“
Šikulovej kniha Záhradky je poetická na každej strane. Záhrada v nej nie je len priestor, je to niečo, čo má poetickú dušu, niečo, čo sa neustále mení, vyvíja, tak ako aj človek v nej. Čitateľ má pri čítaní knihy po celý čas pocit, že v záhrade to „žije“, že v nej prúdi život a vďaka pisateľskému štýlu sa opisy záhrady stávajú veľmi autentické, akoby sme pri čítaní knihy boli priamo na mieste. Vždy má pre nás ďalší a ďalší detail, prekvapenie ukryté aj v tom najmenšom kúte. Osloví nás červený hrnček na plote, ružové záhony, drozd či divé husi. Ale i oblaky, ktoré vytvorili dieru na nebi, či záclona, ktorá nám pripravila predstavenie. Šikulová si všíma svetlo a tiene, farby a zvuky, počet vecí i ich geometriu. Autorka je v knihe výbornou pozorovateľkou, opisuje detaily záhrady a prírody, ako ich vidíme aj my, a predsa si povieme: „Prečo ma to nenapadlo? Naozaj to tak vyzerá, naozaj to tak je...“ Zároveň si všíma veci, ktoré sú pre iných nepovšimnuté a neobjavené, lebo azda naše oko nevie tak zaostriť ako to Mihalkovičovo a nie je také poetické ako to Šikulovej, a to je určite pre čitateľa na knihe to krásne.



„Iné som chcela. Že to tu mám rada, aj keď je to na fotografii, že mám rada náš dvor, kde stojí čas, susedky, čo sa vážia pod figou, lebo tam vážia najmenej, nedeľné koláče, oslavy, keď susedia tancujú v malej kuchynke a tým našim neschudnutým susedkám skáču prsia až pod bradu, len taký šuchot, šum svistu, ako krídla keby mali, mám rada suseda, čo sadí maďarskú kukuricu, s cigou medzi zubami, až ho štípu oči, a po Vianociach sadí ananásy, do kvetináčov, ale naopak, dolu hlavou, a potom na tie naše, jeho aj moje ananásy ticho sneží, páči sa mi, že našu bránu zatvára Samo, aj chodník, ktorý urobili Janko s Andynom, paulovnia, aj zlatý dážď, ktorý nemá kto ostrihať, dulovec od Maríny, aj labdaróža od Katky, ktorá na obrázku ešte nekvitne, no keď si predstavím, že tie veci aj rastlinnosti majú svoje tiene, ktoré vidíme raz tu a raz tam, v celkom nečakaných súvislostiach (...), trochu ma to svrbí kdesi za srdcom a neumyjem si to ako riad. „
Treba podotknúť, že autorka pri opise neupriamuje svoju pozornosť len na prírodu a „rastlinnosti“, ako ich vo svojej knihe nazýva, ale i na človeka, ktorý je akousi dominantou a neodlúčiteľnou súčasťou všetkého, čo sa v záhrade deje. Tvorí v záhrade momenty, spomienky a atmosféru. Pre Šikulovú je plynutie záhrady a prírodného i ľudského života v nej jemné a plné vášne a temperamentu zároveň.
Čítať viac

Vydavateľstvo Slovart

Čítať viac

„Byla však pravda, že tehdy poprvé pochopil, že lidé, kterým se naučil důveřovat, by ho stejně mohli někdy zradit, a že je to sice zklamání, ale zároveň je to nevyhnutelné a že život ho bude pohánět pravidelným tempem vpřed, protože za každého, kdo ho nějakým způsobem zklame, se najde přinejmenším jedna osoba, která to nikdy neudělá.“

Malý život - Hanya Yanagihara, 2017
Malý život
Hanya Yanagihara