Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
O mne
Nenazvala by som sa knihomoľom, napriek tomu som u mojich známych a priateľov známa tým, že veľa čítam. K mojej čitateľskej vášni ma viedla aj ma v nej podporovala moja mama. Takmer každú jednu knihu som dostala práve od nej. A keď sa u mňa v detstve prihlásili zdravotné problémy, nemocnica a barle, tak mi moja mamina chodila požičiavať knihy do knižnice. V to leto som ich prečítala okolo 50. Momentálne stíham knihy kupovať rýchlejšie, než čítať, pretože nie vždy je čas, najviac ma zamestnáva práca a cesta do nej a z nej (nie každý môže mať home office).
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Začnem trošku negatívne, hoci knihu ako celok hodnotím pozitívne, považujem ju za zaujímavú, nevšednú a absolútne skvelú.
Naozaj je potrebné v dnešnej dobe na to, aby bola kniha úspešná zneužívať tematiku LGBTQ+, rasovej, sexuálnej a inej diskriminácie? Deliť neustále ľudí na skupiny, kto je viac a kto je menej? Ja si myslím, že táto kniha by bola úspešná aj bez toho, pretože mi príde zaujímavo spracovaná, hoci s autorkiným pohľadom na predostretú situáciu v knihe v plnej miere nesúhlasím, dokážem v nej vidieť skutočnú hodnotu.
Príbeh sa sústredí na niekoľkých ľudí, ktorí sa v závere ukážu, že sú nejakým spôsobom prepojení. Niektoré udalosti sa dali čakať, prípadne predvídať, pretože to vyplývalo z dĺžky povrázkov, o ktorých celá kniha je (teda celkovej dĺžky života človeka), a predsa bolo na konci pre mňa niekoľko prekvapivých a trochu aj horko-sladkých momentov. Boli tu postavy, ktoré mi občas liezli na nervy, niektoré mi vadili permanentne, ale väčšine postáv som držala palce, prežívala som s nimi ich vzostupy a pády a mrzelo ma, keď nedostali svoj zaslúžený happyend.
Čo by ste urobili, keby sa Vám jedného dňa ráno zjavila pred dverami neznáma skrinka s Vaším menom a informáciou, že vo vnútri sa skrýva údaj o dĺžke Vášho života? Otvorili by ste ju alebo by ste radšej nechceli vedieť viac? A čo by ste spravili, keby ste sa dozvedeli, že Vám blízkej osobe zostáva už málo času na život?
Ak mám pravdu povedať, nepáči sa mi diskriminácia ľudí v príbehu, ktorí majú krátky povrázok. V mojom živote by jedným z takých ľudí bola moja mama, a keby som sa to dozvedela dostatočne vopred, urobila by som všetko preto, aby som s ňou strávila čo najviac času a aby vedela ako ju mám veľmi rada. A keby to bol človek, ktorého dobre nepoznám, nemala by som dôvod byť voči nemu nevraživá a odsudzovať ho len z princípu, že o pár mesiacov alebo rokov zomrie.
Ak však správne chápem myšlienku knihy, že tým chcela autorka poukázať na inú situáciu, ktorú sme tu zažili, a ktorá rozdelila dva myšlienkové aj politické tábory, či skupiny, kde jedna časť populácie diskriminovala druhú, a jedna skupina bola lepšia než tá druhá a druhá lepšia než tá prvá, príde mi to ako dokonalá ukážka našej spoločnosti. Dokonca by som povedala, že je tu zobrazená rovnako sa šíriaca davová psychóza, akú sme zažili. Lenže zatiaľ, čo v knihe prišla spoločnosť do bodu, kedy si ďalšie generácie uvedomili, že správanie spoločnosti nie je dobré a správne, a ukázali, že sa dá správať aj myslieť inak, v reálnom svete sme sa zasekli na rozdelenej spoločnosti.
Autorka v knihe zakomponovala mnoho spôsobov obmedzovania „nedôveryhodných“ ľudí (s krátkou dĺžkou života), ktorí by nemali vykonávať takú, či onakú prácu (podobne ako sme tu mali obmedzovanie neočkovaných za Covidu), ktoré niektorí ľudia prijímali s nadšením, zatiaľ čo ďalší protestovali proti novoprijatým zákonom a pravidlám. Tých spôsobov obmedzovania by mohlo byť istotne ešte viac, ale to by už nemalo konca kraja.
Preto ja túto knihu beriem ako veľmi dobre vykreslenú alegóriu minulých udalostí a správania dnešnej spoločnosti, a bolo by dobré, keby sa nad ňou zamyslelo viac ľudí. Knihu určite odporúčam, dokáže vtiahnuť do deja, aj keď možno čitateľ úplne nesúhlasí s vykreslením fiktívneho príbehu autorky. Keby sme čítali len to, čo sedí do nášho myšlienkového rámca, ďaleko by sme sa s vývojom našej osobnosti nedostali.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ak hľadáte romantiku, ste na zlej adrese. V celej knihe ju vlastne vôbec nenájdete. Príbeh je skôr o sklamaní jednej ženy na pomedzí mladosti a zrelosti, ktorá si počas celej doby kladie otázky týkajúce sa rozpadu jej manželstva. Prečo ju podviedol, čo k tomu viedlo, prečo sa nerozprávali o tom skôr, či mu dokáže odpustiť a podobne. V podstate sa ani napokon nedozvieme dôvod, prečo Daniel podviedol Mandy, okrem toho, že sa už vo vzťahu nudil. Kniha je preto zameraná viac na vnútorne pocity, myšlienky a úvahy hlavnej hrdinky, ktorú šéf v práci presvedčí, aby si vzala dovolenku, pretože hoci je skvelá barmanka, po tom, čo sa stalo sa nedokáže na 100% sústrediť a robí chyby. Mandy sa preto rozhodne stráviť tento čas v zahraničí, na Gréckom ostrove Rhodos, na mieste, na ktorom v detstve zažila najkrajšiu dovolenku. Tam spozná veselého a (na Grécka prekvapivo) pracovitého Costasa, ktorý nám evidentne o ňu od prvého dňa záujem, lenže ona je príliš uzavretá vo svojich myšlienkach, než by ho vnímala inak ako domorodého obyvateľa. Celkom zaujímavá časť knihy, a to pomerne veľká, je zameraná na odreagovanie sa Mandy prostredníctvom organizovania festivalu poblíž jej letoviska na Rhodose. Pomocou a vďaka bývalej spolužiačke zo strednej školy sa jej podarí naplánovať a uskutočniť niekoľko dní trvajúce koncerty, na ktoré sa jej napokon podarí zohnať aj svetoznáme kapely (autorka sa evidentne inšpirovala skupinou One Direction, len im zmenila názov). A vlastne po tom všetkom čo prežije, koľko prekážok musí prekonať a po skončení festivalu si zrejme konečne všimne Costasa. Avšak o ich romantickom vzťahu sa nedozvedáme prakticky nič, pretože autorka preskočí na konci knihy niekoľko rokov do budúcnosti. Knihu nepovažujem za letnú oddychovku a dosť ma zarazili tie údajné nízke ceny za jedlo a nápoje uvádzané v knihe. Predpokladám, že autorka písala knihu dávnejšie, ale aj tak sa mi nechce veriť, že boli v Grécku pred pár rokmi ceny trojnásobne nižšie. My sme mali tento rok problém nájsť hlavné jedlo (cestoviny) pod 12 eur.
Čítať viac
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Kniha je rozdelená do troch častí: Vražda, Kostnica a Zrada.
Prvá časť načrtáva a opisuje kriminálny prípad, skôr opis skutku než vysvetlenia, nakoľko hlavná postava, farmár Pete Banning sa zaťal a odmieta rozprávať, obhajovať sa a vypovedať. Končí to nevyhnutným trestom pre obžalovaného, typickým pre 40. roky minulého storočia v južanských štátoch USA.
Druhá časť nám vyrozpráva príbeh Peta Banninga o tom, čo zažil počas 2. svetovej vojny ako člen jazdeckého pluku na Filipínskych ostrovoch, pri ich obrane a bojoch americkej armády s Japoncami, je to zaujímavo napísaný príbeh, predpokladám s uvedenými aj pravdivými historickými skutočnosťami. Pre mňa ako človeka z Európy, ktorý sa zaujímal len o tú časť 2. svetovej vojny odohrávajúce sa v Európe, sú to nové, rovnako šokujúce informácie a som rada, že som si takto mohla rozšíriť svoje znalosti z histórie nášho sveta. Nie som si istá, či som sa u Grishama stretla s podobným opisom, preto túto časť považujem za trochu netradičnú.
Posledná časť hovorí, respektíve vysvetľuje dôvody, ktoré viedli k trestnému činu spáchanému v prvej časti, hoci sa zároveň dozvedáme o tom, že páchateľ nemal všetky správne informácie. K rozuzleniu však dochádza až na samotnom konci knihy a inak je táto časť venovaná typicky Grishamovským prieťahom o majetok, pozostalosť odsúdeného, o nároky na strane pozostalej po obeti a spôsobe dosiahnutia akéhosi vyrovnania za smrť a roky, ktoré mohla obeť ešte žiť a dostávať plat. To už či to bolo oprávnené alebo nie nech posúdi každý sám.
Ako celok hodnotím knihu veľmi dobre, jednu hviezdičku uberám len za niektoré trochu dlhšie a nezáživnejšie pasáže v prvej a druhej časti knihu. Vtedy som sa musela nútiť do čítania trochu viac. Inak by som povedala, že kniha je trochu iná od kníh, ktoré nám Grisham väčšinou ponúka, aj keď v sebe nesie jeho typický podpis a prvky.
Môžem povedať, že kniha sa mi číta dobre, ľahko a rýchlo. Je to taká light detektívková oddychovka, nič ťažké na štýl severských autorov. Skôr by som to prirovnala ku knihám Agathy Christie ale vo veľmi odľahčenej verzii, ideálna na dovolenku, či k moru, na chatu alebo do hôr, nenúti človeka veľmi premýšľať, skôr si užívať plynúci dej. Hlavnou postavou je Jane Wunderly, chudobnejšia neter bohatej tety Millie, ktorá ju sprevádza na dovolenku do Egypta a snaží sa ako amatérka vyšetrovať vraždu jedného z hostí. Zatiaľ sa podľa mňa nejedná o veľmi komplikovanú zápletku, ale moje očakávania spĺňa. V neskoršej časti príbehu sa dej dotkne aj fyzického týrania ženy v manželstve, no je to pomerne okrajová záležitosť. Zo vzťahovalo a romantického hľadiska kniha končí otvorené a veľmi sa už teraz teším na ďalšie knihy autorky, pretože dúfam, že Janenina známosť s Redveersom sa bude ďalej vyvíjať.
Čítať viac
