Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
Nenazvala by som sa knihomoľom, napriek tomu som u mojich známych a priateľov známa tým, že veľa čítam. K mojej čitateľskej vášni ma viedla aj ma v nej podporovala moja mama. Takmer každú jednu knihu som dostala práve od nej. A keď sa u mňa v detstve prihlásili zdravotné problémy, nemocnica a barle, tak mi moja mamina chodila požičiavať knihy do knižnice. V to leto som ich prečítala okolo 50. Momentálne stíham knihy kupovať rýchlejšie, než čítať, pretože nie vždy je čas, najviac ma zamestnáva práca a cesta do nej a z nej (nie každý môže mať home office).
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2021
2021
2024
2023
2022
2021
2020
2019
2018
Moje aktivity
Asi ako veľa žien v mojom veku, zvykla som Britnine pesničky často počúvať (okrem teda iných veľmi známych interpretov z konca 90. rokov), hoci som pri nej nikdy nebola tá typická zbláznená fanúšička, mala som ich rada, aj ju som celkom mala rada.
Žáner životopisov je pre mňa skôr novinka, celkovo toto bola len moja druhá autobiografia, takže nemám veľmi s čím porovnávať. Ale zatiaľ, čo s Matthewom Perrym som zápasila (veľmi ťažko sa mi čítal jeho skackavý životný príbeh, horšie ako na horskej dráhe), pri Britney sa tie stránky pretáčali samé. Neviem posúdiť do akej miery je pravda to, čo píše, či sa členovia jej rodiny naozaj všetci tak zle zachovali a do tak veľkej miery ju zneužívali, ale viem tomu uveriť. Je to síce jej subjektívny pohľad, no nemyslím si, že by Britney potrebovala klamať, keďže aj vo všeobecnosti sa medzi ľuďmi vie, že boli skupinky fanúšikov bojujúce s transparentmi za oslobodenie Britney a zrušenie jej opatrovníctva.
Po prečítaní tejto knihy som vlastne prekvapená, že Britney sa ešte ako-tak drží a že ro vôbec zvládla prežiť. Neviem, čo ju držalo pri živote, ale myslím si, že to boli jej synovia. Z toho ako o nich píše mám pocit, že by naozaj dokázala za nich položiť život. Som rada, že napísala knihu o svojom živote a mala som možnosť dozvedieť sa o nej viac, takto ju vnímam viac ako človeka, než len ako ikonu, určite s ňou viac súcitim a viem pochopiť jej bolesť, jej traumu, psychickú nestabilitu a všetko čo tých 13 rokov "pod zámkom" so sebou prinieslo a nahromadilo.
Knihe by som dala naozaj vysoké hodnotenie, nakoľko som ju čítala so zatajeným dychom a zvládla som to za (pre mňa) rekordné 2 dni.
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Toto nebola ani detektívka, ani fantasy, ani historický príbeh a predsa to bolo všetko dokopy. V knihe bolo pár svetlých chvíľ, pasáži, kedy by sa to blížilo trochu k detektívke, najmä tam, kde sa Molly a Hans CH. Andersen snažili odhaliť, naháňať a dolapiť vraha. Knihu som kupovala s tým, že ide o detektívku, nie o zmesku... Česi majú na to pojem "snůška nezmyslů", pretože tým naozaj táto kniha bola. Nepáči sa mi čo urobili autori so svetoznámym autorom detských rozprávok, ktorému nesiahajú ani po päty, ale snažia sa ryžovať na jeho mene. Urobili v podstate z neho najprv blázna, otrhanca, čudáka, nepochopeného umelca, ktorý žije vo vlastnej ríši fantázie a na konci asi aj samozvaného bojovníka za práva komunity LGBTIQA+ začiatkom 19. storočia. Nepochopila som, čo tým chceli dosiahnuť, okrem toho, že si potrebovali vytvoriť príbeh pre obdobie, kedy si náhodou Hans Ch. Andersen nepísal denník (lebo inak si ho písal stále), pripomína mi to vymyslený a domyslený príbeh o Agathe Christie od Marie Benedict, ktorá si doplnila čo chcela do obdobia života Agathy Christie, kedy zmizla a nikto nevedel, kam sa podela. Nemyslím si, že všetko v živote musí mať svoje odôvodnenie a hľadať umelé odôvodnenie ako podklad pre Andersenove rozprávky, konkrétne Malá morská panna a Dievčatko so zápalkami mi príde absolútne nezmyselné. Čítalo sa mi to poväčšine ťažko a pomaly, pritom tá kniha nie je zase až tak dlhá v porovnaní s inými, no dej plynie veľmi pomaly, ťažkopádne, s bláznivými a dlhými vymyslenými úvahami postavy Andersena. Jediné dve postavy, ktoré sa mi v knihe páčili, bola prostitútka Molly a jej neter Marienkam, najmä teda konanie Molly bolo super.
Čítať viac
Asi tak by som nazvala túto knihu, ktorá je naozaj z tej najväčšej časti o tej zlej potvora, jeho závislosti. Pri jej čítaní som pociťovala smútok (z toho, čo ten človek porobil so svojím životom), hnev (za to že toľkokrát zahodil svoje šance na normálny život a hazardoval so svojím životom) a rozčarovanosť (z toho, koľko ľudí v Hollywoode rekreačne užíva drogy alebo pije alkohol a na druhý deň sú v pohode).
Trochu subjektívny pohľad: Matthew niekde na začiatku ale aj neskôr píše, že keď sa mu stalo to najhoršie, napojili ho na prístroj ECMO, bol tam takto spolu s ďalšími a on jediný to prežil. ECMO je prístroj, ktorý na Slovensku je ojedinelý a obsluhuje ho špecializovaný tím lekárov a sestier, takých tímov je na Slovensku absolútne minimum a nedostatok. Tento prístroj sme sa aj s tímom snažili zohnať, aby moja mama prežila, keď dostala zápaľ pľúc, po tom, čo ju museli uspať a intubovať. Nič nepomohlo, prístroj by aj bol, ale tím ľudí nebol ochotný ísť inde, napojiť ju a sledovať. Zatiaľ čo nejaký Perry, ktorý si zničil črevá, pľúca a celé telo drogami, tú príležitosť dostal a prežil (narozdiel od mojej mamy). Aj keď napokon aj jeho si tá smrtka našla, no už len ten fakt, že takémuto človeku bola podaná lepšia pomoc ma vnútorne ničila a jatrila mi rany.
Ako fanúšik priateľov som nebola vôbec uspokojená, v jeho knihe je predslov len Lisy Kudrow a ostatných spomína len občas, je tu minimum informácií z natáčania a nik ďalší z jeho kolegov sa v knihe nevyjadruje. Je to v podstate len pohľad narkomana, alkoholika a závislého človeka na svoj život, ktorý mi pripomína spovede iných už vyliečených závislých osôb (My deti zo stanice ZOO, Tovar, Memento).
V dnešnej dobe má kniha vyššiu hodnotu asi len preto, že je to posledná možná spoveď človeka, ktorého každý poznal ako Chandlera Binga z Priateľov a ďalšia už nebude. Možno to bola jeho posledná úloha na svete, vyrozprávať svoj životný príbeh a boj s alkoholom a drogami, aby mohol dosiahnuť ten posledný pocit blaženosti.
Túto knihu som zhltla za jednu noc. Začala som ju čítať v lietadle, po tom, ako som dočítala autobiografiu Matthewa Perryho a nepustila som ju dovtedy, dokým sme nepristáli a pokračovala som v nej aj do noci/skorého rána keď sme prišli domov. Keby som nemala taký rozbitý deň, zhltnem ju na jedenkrát. A popravde vôbec mi nevadilo, že je v príbehu prvok nadprirodzena, chápem, že na vytvorenie príbehu to bolo nutné a bez toho by to nebolo ono. Laylu som si ako postavu veľmi obľúbila, spočiatku aj Leedsa, hoci v čase nejasnosti, kto je vlastne ten duch, mi pomerne dosť liezol na nervy. Koho duch je v skutočnosti v dome som netušila až takmer do jeho odhalenia. Došlo mi to až vtedy, keď autorka vymenovala choroby, ktorými trpela Sable. Napätie sa v deji viackrát stupňovalo a udržiavalo ma ďalej pri knihe. Tento príbeh by som opísala ako mix Verity, Manželky na poschodí a Pomocníčky v mysterióznom prevedení. Oproti Verity sa mi páčil oveľa viac, takže dávam plný počet hviezdičiek.
Čítať viac
