Páči sa vám tento profil a chceli by ste mať podobný?
Založiť si profil
Práve čítam
O mne
Nenazvala by som sa knihomoľom, napriek tomu som u mojich známych a priateľov známa tým, že veľa čítam. K mojej čitateľskej vášni ma viedla aj ma v nej podporovala moja mama. Takmer každú jednu knihu som dostala práve od nej. A keď sa u mňa v detstve prihlásili zdravotné problémy, nemocnica a barle, tak mi moja mamina chodila požičiavať knihy do knižnice. V to leto som ich prečítala okolo 50. Momentálne stíham knihy kupovať rýchlejšie, než čítať, pretože nie vždy je čas, najviac ma zamestnáva práca a cesta do nej a z nej (nie každý môže mať home office).
Obľúbené literárne žánre
Obľúbení autori
Moje srdcovky
Moje odznaky
2021
2021
2023
2022
2021
2020
2019
2018
Moje aktivity
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Áno, táto kniha sa číta naozaj s ľahkosťou, množstvo úsmevných a vtipných situácii dvoch "polepetkov", ktorí si nechcú priznať, že už dávno nie sú IBA priateľmi, ale že sa do seba zamilovali. Miestami sa môže čitateľ cítiť zúfalo z toho ako veľmi sa táto dvojica snaží nevidieť skutočnú pravdu a o to nezmyselnejšie vyznievajú situácie, kedy spolu najlepší priatelia prestanú úplne komunikovať na dva roky alebo si zmiznú úplne zo života, pripadne obmedzia kontakt na minimum. Je to nelogické, ale nevadilo mi to. Knihu som si veľmi užila, tak často a dobre som sa pri knihe už dlho nezasmiala, väčšine príbehov totiž chýba nadnesený štýl písania aký je tu. S ľahkosťou podávaný situačný humor a vzájomné podpichovanie sa dvoch ľudí. Vzor použitý pri vzťahu Poppy a Alexa, keď sa z priateľstva vyvinie láska mi vyhovuje oveľa viac ako štýl romance "láska z nenávisti". Pokiaľ uprednostňujete knihy typu 50 odtieňov sivej, silný a dominantný chlap a podriadená žena namiesto dvoch vyrovnaných ľudí, táto kniha nie je pre vás a pravdepodobne sa budete nudiť. V opačnom prípade, ak máte radi priateľsky ladené romance, bude tento príbeh aj pre vás pohladením pre dušu. Knihe dávam 5 hviezdičiek, hoci záver mi prišiel už zbytočne zdramatizovaný až melodramatických a vedela by som si predstaviť aj menej stdcervúce ukončenie príbehu.
Čítať viac
Je mnoho kníh, ktoré vydavateľstvá, noviny alebo iní spisovatelia prirovnávajú ku knihám Agathy Christie, no zatiaľ tie, o ktorých to bolo povedané a ktoré som čítala, nesiahali dielam Agathy Christie ani po päty.
To však neplatí pri knihe Smrť a Kúzelník, ktorá umiestnením deja, energiou príbehu a vykreslením postáv nás vtiahne do 30. rokov 20. storočia silno pripomínajúc práve príbehy z pera slávnej autorky. Tom Mead dokázal napísať úžasný príbeh plný psychologických prvkov a záhad v podobe vraždy v uzatvorenej miestnosti, krádeže vzácneho a jedinečného obrazu a mŕtvoly vo výťahu, v ktorom sa chvíľu predtým viezli ľudia.
Kúzelník Joseph Spector mi tak trochu pripomínal svojou šikovnosťou a čítaním ľudského myslenia a správania práve slávneho detektíva Hercula Poirota, no súčasne si zachoval jedinečnosť svojej postavy. Rovnako tak inšpektor Flint mi príde podobne nechápavý a spomalený ako inšpektor Japp.
Kniha ma veľmi bavila, prostredie Londýna prvej polovice minulého storočia milujem, rovnako aj psychologické hry, záhady, záludné podrazy a prekvapivé zvraty. Do poslednej chvíle som ani len netušila, kto je vrah, a preto som ostala v napätí až do rozuzlenia záhady. Strany sa mi pretáčali automaticky samé a knihu som dychtivo zvládla za jedno popoludnie, čo sa teda mne veľmi často nestáva. Odporúčam každému fanúšikovi Agathy Christie aj fanúšikovi detektívnych príbehov a nemôžem dať iné hodnotenie, než plný počet hviezdičiek.
Nezvyknem veľmi čítať životopisy, a to ani beletrizované biografie ani čokoľvek tomu podobné. Ale som rada, že som urobila pri Marii Montessori výnimku, z knihy o nej som nadobudla dojem, že to bola skutočne inšpiratívna žena, ktorá dokázala dosiahnuť obrovský pokrok vo vzdelávaní aj vnímaní detí a v tej dobe psychiatrických pacientov. No nie len jej život je zaujímavý, ale aj zobrazenie talianskej spoločnosti na konci 19. storočia v porovnaní s modernejším životom vo vtedajšom Nemecku či Rakúsko-Uhorsku. Časy, kedy si ženy len začínali hľadať svoje miesto v spoločnosti, rovnocenne s mužmi. A kým niektoré div, že nehlásali ísť do boja proti mužom, Maria Montessori to poňali inak, a to spoločnou spoluprácou žien a mužov v prospech lepšej budúcnosti detí a ďalších generácii.
Knihu môžem odporučiť všetkými desiatimi aj ďalším čitateľom.
