Džokej v talári

Čítaná

Dick Francis

Dick Francisbol britský spisovateľ detektívnych románov. Tento bývalý džokej si získal dobré meno ako autor detektívok z dostihového prostredia. Narodil sa ako Richard Stanley Francis v mestečku Lawrenny v južnom Walese. Po ukončení kariéry džokeja (ťažko sa zranil) sa stal dostihovým korešpondentom London Sunday Express, pre ktorý písal až do roku 1973. Svoju prvú knihu – autobiografiu Šport kráľovien – vydal v roku 1957, prvý román potom o päť rokov neskôr, v roku 1962. Odvtedy sa mu darilo vydať pravidelne jeden román ročne, výnimkou bol rok 1998, kedy vydal zbierku poviedok 13 jazdcov v cieli. Francis dlho vyhlasoval, že po smrti svojej ženy Mary v roku 2000 už nebude písať, v roku 2006 však nečakane vydal román Under Orders, ktorý vyšiel v slovenskom preklade pod názvom Koniec stávok. Najvýraznejšou kvalitou Francisových románov je autentickosť prostredia a typov postáv, za všetkým, o čom hovorí, cítiť vlastnú skúsenosť. Podarilo sa mu vyhnúť schematizmu, čo ocenili nielen čitatelia, ale aj literárna kritika. Dvakrát sa stal držiteľom titulu Rad britského impéria, trikrát získal Cenu Edgara Allana Poea.

Felix Francis

Felix Francis, anglický autor krimirománov z dostihového prostredia, syn slávneho spisovateľa a džokeja Dicka Francisa (1920 - 2010). Felix Francis sa prvýkrát predstavil ako otcov spoluautor v roku 2008 v románe Na mŕtvom bode (Dead Heat). V ročných odstupoch nasledovali ďalšie spoločné romány Džokej v talári (Silks), Dvojnásobná výhra (Even Money) a Chybný krok (Crossfire) a po smrti otca v roku 2011 mu vyšiel prvý samostatný román Hazardná hra (Gamble). Týmto románom už nenechal nikoho na pochybách o tom, či zdedil, alebo nezdedil otcov spisovateľský talent, a väčšina odborníkov sa zhodla na tom, že otcovo majstrovstvo dokonca obohatil, a to najmä o dynamiku a fenomény dnešnej doby ako sú terorizmus, elektronické stávkovanie či internetový poker. Román Smrť džokejky (Bloodline), ktorý vyjde v slovenčine 12. 3. 2013, je jeho druhým samostatným románom. Felix Francis je mladší z dvoch synov Dicka Francisa. Vyštudoval fyziku, ale väčšinu svojho profesionálneho života venoval manažovaniu autorských práv svojho otca a podieľal sa aj na jeho tvorbe. U nás doma, ako sám hovorí, sa počas stretnutí nerozoberali rodinné problémy, ale dej a zápletky románov, pracovali sme ako tím. Otec bol šéf a my s mamou členovia. Práve špekulácie o tejto tímovej práci viedli pseudoživotopiscov Dicka Francisa k tomu, aby po smrti jeho manželky Mary v roku 2000 vyhlásili, že Dick Francis už nikdy žiadny román nenapíše, pretože v skutočnosti písala tieto romány Mary Francisová a Dick ich len podpisoval. Dick Francis tieto tvrdenia definitívne vyvrátil vydaním románu Koniec stávok (Under Orders) v roku 2006. Felix Francis navštívi Slovensko tretíkrát, v roku 1995 a aj v roku 2001 sprevádzal na návštevách Slovenska svojho otca. Dick Francis bol v roku 2001 vyhlásený za najpredávanejšieho zahraničného spisovateľa na Slovensku, keď súhrnný náklad slovenského vydania jeho 39 románov dosiahol 1 milión výtlačkov. Pred ním, v roku 1997, túto métu dosiahla len francúzska autorka Anne Golonová s románmi o Angelike a po ňom v roku 2012 Táňa Keleová -Vasilková.

Slovenský spisovateľ je jedno z najstarších slovenských vydavateľstiev. Za viac ako 70 rokov svojej existencie vydalo vyše 5 600 kníh v celkovom náklade 47 miliónov výtlačkov. Orientuje sa na vydávanie beletrie, a to pôvodnej slovenskej i preloženej. Jeho najznámejšou edíciou je Zelená knižnica. Jeho najpredávanejšími domácimi autormi sú Jana Pronská, Lucia Sasková, Katarína Gillerová a Kristína Brestenská, zo zahraničných autorov sú to Agatha Christie, Daniel Silva, Mary Baloghová, Sarah E. Ladd a ďalší.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
Založili ho slovenskí intelektuáli v roku 1951 v Bratislave a hneď od začiatku vydávalo nielen knižné diela, ale aj časopisy. Okrem literárnych skvostov tu vyšiel aj Karol May či prvá „bondovka“ Iana Fleminga a vychádzal tu aj populárny časopis Expres a Revue svetovej literatúry, v ponovembrovom období zase „bájna Angelika“ či Vtáky v tŕní, Literárny týždenník a Kultúrny život. K 1. 1. 1993 sa vydavateľstvo transformovalo na akciovú spoločnosť a tento dátum pokladá legislatíva za dátum vzniku vydavateľstva. Takže narodeniny môžeme oslavovať dvakrát, raz dokonca spolu so samostatným Slovenskom.

Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Snažíme sa vybrať z ponuky rukopisov to najlepšie a najmä to, čo má šancu zaujať súčasného čitateľa. Nekúpené a nečítané knihy patria k tým najsmutnejším veciam na svete. Veľa autorov sa rokmi zžilo s naším vydavateľstvom a tým sme vydali a vydávame všetko, čo napíšu, pokiaľ to zodpovedá ich a našej úrovni. Jazyk a štylistika sa u nás stále nosia a naše texty patria stále k tým najlepšie apretovaným.

Na ktorú knihu ste najviac hrdí?
Na tú, ktorá práve vychádza.