Giuseppe Arcimboldo (1527-1593) začal svoju kariéru ako vitrážista v sklárskej dielni Milánskej katedrály, pre ktorú navrhoval okná s námetami zo života svätých.
Jeho talent sa naplno prejavil v 16. st. spolu s novými princípmi v perspektíve a optike. V tomto období pôsobil na kráľovských dvoroch Ferdinanda I., Maximiliána II, a Rudolfa II. v Prahe, kde vytvoril návrhy na svoje kompozície Ročných období.
Arcimboldo svojimi alegóriami reaguje na umenie a filozofiu obdobia 16. storočia. Boh a božské sa u neho neprejavujú v klasickom ponímaní, ale vytvára si akýsi vlastný kozmos - plný exotiky, bizardnosti. Jeho alegorický svet je plný vízií, ktoré charakterizujú zmätok prechodu renesančnej doby k manierizmu.
Dlhú dobu bola venovaná jeho osobnosti veľmi malá pozornosť, ale moderné umenie túto chybu dokonale napravilo a vrátilo Arcimboldovi miesto v dejinách umenia.
