V slovenskej kultúre majú Lasica so Satinským exkluzívne miesto. Priniesli do slovenského herectva a humoru nový svieži vzduch. Do rolí sa neštylizovali, hrali seba , čo poburovalo teoretikov, ale publikum bolo nadšené.
L & S prežili neskutočné ponižovanie, zakazovanie, šikanovanie, a po zákaze činnosti v Divadle na Korze, kde účinkovali v rokoch 1968-1970, sa k systematickej a dôstojnej autorskej tvorbe dostali v podstate až v roku 1986. Táto dvojica držala pokope od roku 1959. Milan Lasica tento fakt komentoval so svojím typickým suchým humorom:
„Aj Československo sa už rozpadlo a Lasica & Satinský sa furt nemajú k ničomu. Už len Spejbl a Hurvínek to ťahajú spolu dlhšie, ... ale tí sú z dreva. Myslím, že v našom prípade sa nedá hovoriť o akejsi schopnosti vydržať spolu tak dlho, ale skôr o neschopnosti rozpadnúť sa.“
V nosnom titule s Miroslavom Horníčkom z r. 1981, či v bonuse Dvaja v lunaparku z r. 1966, keď v starej Bratislave začal „ zúriť “ nový humor, je počuť, vidieť a cítiť zrozumiteľný intelekt, ktorý si počas celého pôsobenia spoločne, či jednotlivo obaja aktéri uchovávajú a zanechávajú po sebe stopy vždy aktuálneho svojského humoru.
