Hudobný život 3-2023
Marcové číslo Hudobného života v novom dizajne:
- Rozhovor s Björnom Schmelzerom, umeleckým vedúcim Graindelavoix o progresívnych prístupoch k interpretácii predbarokovej hudby
- nová inscenácia Suchoňovho Svätopluka
- Svedectvá doby s Naďou Földváriovou
- analýza Alpskej symfónie R. Straussa
- v JAZZE: profil nedávno zosnulého Wayne Shortera, analýza trubkového sóla Juraja Bartoša
- recenzie koncertov, operných predstavení a CD
- hudobná poviedka Vandy Rozenbergovej
Editoriál
Antropológ a hudobník Björn Schmelzer je fascinovaný
umením, ktoré nepatrí žiadnej dobe a v plynúcom čase môžeme
k nemu pristupovať slobodne, autonómne. Podnecuje
k tomu, aby sme sa nebáli umením vyvolávať „produktívny“
šok alebo úzkosť. Len nezotrvávať vo falošnom bezpečí...
„Som presvedčený, že umelecké diela nepatria do doby alebo
sveta, v ktorom vznikli. Nazývame ich skutočnými umeleckými
dielami, lebo nepatria nikam. ... Preto je umenie v zásade
emancipačné, vymaňujúce sa z normatívnosti, čo platí aj pre
hudbu minulosti. Snaha demodernizovať starú hudbu znamená
pre mňa domestikovať ju, premeniť ju na ‚Gebrauchsmusik‘. Je to
ideologicky veľmi podozrivé.“ (B. Schmelzer)
Piata inscenácia opery Svätopluk už stihla vyvolať živé
polemiky a to je dobre. Štyri nasadené predstavenia v bloku
prilákali do Opery SND nezvyčajne veľa divákov, a to tiež teší.
Produktívny šok sa však zdráhame vyvolať, pieta voči národným
mýtom a národným umelcom brzdí. A to je škoda.
„Ak opera skĺzne do javiskového dekorativizmu hudby, prestáva
byť divadlom, ktoré si pýta viac než bombastické kostýmy
a jednorazové nápady na efekt bez interpretačnej hĺbky. ... Poetika
libreta pritom ponúka i širšiu režijnú interpretáciu nad rámec
reálií Veľkej Moravy. Jeho konfrontácia s dramaturgiou inscenácie,
ktorá by sa otvorila aj divadelnej polemike s novšími dejinami,
by prospela nielen opusu, ale aj inscenácii a v neposlednej miere aj
publiku.“ (R. Bayer)
Pani Naďa Földváriová oslávila nedávno veľmi vzácne
narodeniny. Hudobný život je poctený, že mohol zverejniť
spomienky dámy, ktorá slovenskej hudbe a kultúre odvzdala
veľa počas aktívneho života a dnes podáva svedectvo, z ktorého
môžeme čerpať ako profesionáli i bežní ľudia. Len treba
dobre čítať.
„Celých dvadsať rokov mi hovorili: ‚No, tak sa rozveďte.‘
On mal prísny zákaz všetkého možného, mala som ho teda aj
ja. Aj ma po šesťdesiatom ôsmom vyhodili zo Zväzu. ... Pokiaľ
ide o hudbu, nesmela sa hrať západná, ale každý si predsa len
zháňal nejaké platne a zišli sme sa napríklad v byte u Petra Kolmana.
Chlapci mi zavolali: ‚Príď, budeme hrať Stockhausena.‘
To bol veľký šláger. Ale nesmelo sa o tom hovoriť, mohli sme byť
stíhaní.“ (N. Földváriová)
Na margo:
V čase našej uzávierky sa ministerka kultúry rozhoduje
o výbere nového generálneho riaditeľa SND. V trme-vrme
okolo štyroch mien kandidátov zaniklo, že sa voľba riaditeľa
trojsúborového národného divadla personifikovala výlučne
na problém opery. Dobre to preukazujú profesionálne
backgroundy všetkých štyroch uchádzačov, ktorí sa de facto
odvolávajú na prax z oblasti hudby. A to svedčí o skutočnej
kríze v Opere SND, ktorej nepomôže ani tak nový generálny
riaditeľ ako skôr nový šéf operného súboru. Preto by mal vzísť
z konkurzu, a nie menovaním.
Máme nový dizajn! Verím, že vám poskytne krajší a koncentrovanejší
zážitok z čítania z papiera. O to sme sa snažili pri
zmene tlačenej verzie nášho časopisu. Už sa ale púšťame do
práce na plnoformátovej internetovej verzii, ktorá v najbližších
mesiacoch prinesie Hudobnému životu novú dynamiku.
Andrea Serečinová
